Bratislava/Brusel 11. marca (TASR) - Počas uplynulého týždňa TASR oslovila niekoľkých slovenských europoslancov, aby vyjadrili svoj názor na doterajší priebeh Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE). V Štrasburgu medzitým od piatka prebieha plenárne zasadnutie konferencie. Prinášame týždenný súhrn udalostí okolo CoFoE.

Na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu sa má diskutovať o postavení EÚ vo svete, migrácii, ekonomike, sociálnej spravodlivosti, zamestnanosti, kultúre, mládeži, športe a digitálnej transformácii. Účastníci plenárky, ktorí sa stretávajú na pôde Európskeho parlamentu (EP), majú za úlohu zhodnotiť záverečné výsledky a odporúčania posledných dvoch občianskych panelov.

Po skončení Konferencie o budúcnosti Európy by mal vzniknúť mechanizmus určený na pravidelné zapájanie občanov do rozhodovania o politikách EÚ, uviedol pre TASR podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka (PS).

Jednou zo súčastí CoFoE sú aj štyri občianske panely pozostávajúce z 800 zástupcov občanov členských krajín EÚ. Tieto panely sa od septembra 2021 do februára 2022 stretli trikrát. Panely svoje odporúčania predložia Európskemu parlamentu na plenárnych zasadnutiach. Ich odporúčania budú zahrnuté do záverečnej správy, ktorú pripraví na jar 2022 výkonná rada konferencie.

Organizátorom Konferencie o budúcnosti Európy sa nepodarilo vo väčšej miere do diskusie zapojiť obyvateľov EÚ a zabezpečiť skutočnú celoeurópsku občiansku debatu, uviedol pre TASR europoslanec Robert Hajšel (Smer-SD).

"Mám rozpačitý pocit, akoby išlo najmä o splnenie si požiadavky, že treba zorganizovať zopár diskusných podujatí a položiť pár dopredu pripravených otázok pomerne obmedzenému počtu ľudí," zhodnotil Hajšel.

Keby boli podľa neho diskusie viac zamerané na témy, ktoré ľudí najviac trápia, napríklad ich obavy o mier, zhoršujúca sa sociálna situácia a o tom, ako účinnejšie bojovať s dôsledkami pandémie koronavírusu, potom by aj zapojenie ľudí vyzeralo určite inak. Za "skutočnú občiansku debatu" považuje zapojenie "aj na Slovensku aspoň milión ľudí, keď si do úvahy vezmeme len školy, rôzne záujmové organizácie a kluby".

Konferencia o budúcnosti Európy má veľký potenciál, jej organizátori však nerešpektujú názorovú pluralitu a do diskusií nezapojili tých, "ktorí majú na veci odlišný pohľad", povedal pre TASR slovenský europoslanec Milan Uhrík (Hnutie Republika).

Dosiaľ vydané odporúčania týchto panelov však podľa neho "prevažne kopírujú oficiálnu líniu európskych komisárov". Medzi odporúčania panelov, s ktorými europoslanec nesúhlasí, patrí "uľahčovanie migrácie do Európy", tzv. zelená politika, zriadenie európskej zdravotnej únie, či centralizovanie rozhodnutí o poľnohospodárstve. Naopak, víta návrhy týkajúce sa napríklad štandardov na adekvátnu kvalitu dovážaných tovarov z tretích krajín do Európy.

Viac ako 550 správ, ktoré sa týkajú problematiky Konferencie o budúcnosti Európy, zverejnila od novembra minulého roka Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) vo svojich spravodajských servisoch. Okrem toho pripravila päť diskusných televíznych relácií.

"Finálne odporúčania Konferencie o budúcnosti Európy sa dotknú všetkých obyvateľov Únie. Komplikované témy sa snažíme vysvetliť prostredníctvom odborníkov a analytikov, keďže aj to je úlohou verejnoprávnej inštitúcie. Všetky tieto informácie nájdu mediálni klienti v servise, zároveň sú však voľne prístupné verejnosti na weboch a v online televízii TASR TV," priblížila vedúca zahraničnej redakcie TASR Monika Himpánová. Doplnila, že témami diskusných relácií boli napríklad pandémia a zdravotníctvo, ekonomika či aktuálne zahraničnopolitické dianie.