Grécko dostalo od roku 2010 tri záchranné úvery vo výške približne 260 miliárd eur výmenou za prísne úsporné opatrenia a reformy.
Autor TASR
Atény 31. mája (TASR) - Grécko smeruje k dokončeniu svojho tretieho záchranného programu. Ale aj po tom, ako v auguste z programu vystúpi, bude musieť aj naďalej dodržiavať reformy. Povedal to vo štvrtok šéf misie Európskej komisie v Grécku Declan Costello.
Grécko musí zabezpečiť, aby reformy pokračovali. Musí sa vyhnúť zvráteniu politiky reforiem po skončení programu, povedal Costello na konferencii v Aténach.
Gréci však už majú dosť reforiem a úsporných opatrení. Približne 8000 ľudí protestovalo v stredu (30.5.) v Aténach proti úsporným plánom vlády. Generálny štrajk v krajine ochromil dopravu. Meškalo všetko, od mestskej dopravy cez lietadlá až po trajekty.
Grécko dostalo od roku 2010 tri záchranné úvery vo výške približne 260 miliárd eur výmenou za prísne úsporné opatrenia a reformy. Záchranné úvery udržali krajinu nad vodou, ale zároveň viedli k enormnému nárastu jej dlhu, ktorý dosahuje 180 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) rast gréckej ekonomiky je slabší než v prípade jeho európskych veriteľov. Fond od roku 2014 neposkytol zadlženej krajine pôžičku a teraz sa snaží presadiť zmiernenie jej dlhu, aby bol trvalo udržateľný.
Grécko v snahe presvedčiť MMF, aby sa zapojil do tretieho záchranného programu, ako to požadovali niektorí veritelia z eurozóny, muselo schváliť legislatívu o znížení dôchodkov a zvýšení daní, ktorá sa bude uplatňovať v rokoch 2019 a 2020, teda po ukončení záchrany.
Grécko musí zabezpečiť, aby reformy pokračovali. Musí sa vyhnúť zvráteniu politiky reforiem po skončení programu, povedal Costello na konferencii v Aténach.
Gréci však už majú dosť reforiem a úsporných opatrení. Približne 8000 ľudí protestovalo v stredu (30.5.) v Aténach proti úsporným plánom vlády. Generálny štrajk v krajine ochromil dopravu. Meškalo všetko, od mestskej dopravy cez lietadlá až po trajekty.
Grécko dostalo od roku 2010 tri záchranné úvery vo výške približne 260 miliárd eur výmenou za prísne úsporné opatrenia a reformy. Záchranné úvery udržali krajinu nad vodou, ale zároveň viedli k enormnému nárastu jej dlhu, ktorý dosahuje 180 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) rast gréckej ekonomiky je slabší než v prípade jeho európskych veriteľov. Fond od roku 2014 neposkytol zadlženej krajine pôžičku a teraz sa snaží presadiť zmiernenie jej dlhu, aby bol trvalo udržateľný.
Grécko v snahe presvedčiť MMF, aby sa zapojil do tretieho záchranného programu, ako to požadovali niektorí veritelia z eurozóny, muselo schváliť legislatívu o znížení dôchodkov a zvýšení daní, ktorá sa bude uplatňovať v rokoch 2019 a 2020, teda po ukončení záchrany.