Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Minister financií Zbyněk Stanjura aj jeho námestník Marek Mora preto v polovici novembra pôvodné odhady výrazne znížili a tvrdili, že banky odvedú štátu aspoň jednotky miliárd korún.
Autor TASR
Praha 6. januára (TASR) - České ministerstvo financií počítalo za minulý rok na dani z mimoriadnych ziskov od bánk s viac než 30 miliardami Kč a len v novembri s niekoľkými miliardami korún. Nakoniec však za celý rok štát od bánk vybral na takzvanej windfall tax iba zhruba 700 miliónov Kč (28,44 milióna eur). Informoval o tom server novinky.cz.
Česká vláda uvalila daň z neočakávaných ziskov na energetické, petrochemické a ťažobné firmy a na šesticu najväčších českých bánk: Českú sporiteľňu, ČSOB, Komerčnú banku, UniCredit Bank, Monetu Money Bank a Raiffeisenbank. Uvalenie windfall tax na banky zdôvodnil štát výrazným zvýšením úrokových sadzieb, pričom pôvodne si sľuboval, že na nej vyberie 33 miliárd Kč.
Lenže po tom, ako banky začali zverejňovať svoje finančné výsledky za 3. kvartál, začalo byť jasné, že v skutočnosti pôjde o omnoho nižšie čiastky. Šestica bánk totiž zarobila za minuloročné tri kvartály celkovo 57,1 miliardy Kč, čo bolo medziročne o 1,3 miliardy Kč menej.
Minister financií Zbyněk Stanjura aj jeho námestník Marek Mora preto v polovici novembra pôvodné odhady výrazne znížili a tvrdili, že banky odvedú štátu aspoň jednotky miliárd korún. Nakoniec to nebola ani miliarda. Vo štvrtok (4. 1.) pri zverejnení výsledkov hospodárenia štátu za minulý rok vyšlo najavo, že konečný výsledok predstavuje 700 miliónov Kč.
Podľa analytika XTB Tomáša Cvernu reflektuje nízky výber na dani to, na čo trh aj niektoré banky už počas minulého roka upozorňovali. "Bankám vlani klesol daňový základ pre windfall tax najmä kvôli spotrebiteľom, ktorí presúvali peniaze do produktov peňažného trhu nesúcich vyšší výnos než bežné účty. Banky tomuto chovaniu išli čiastočne oproti ponechávaním sadzieb na vyšších úrovniach, čo sa s prvým blížiacim sa znížením sadzieb ČNB zmenilo," povedal Cverna pre Novinky.
Pôvodný odhad ministerstva, ktoré počítalo s výberom za 33 miliárd Kč, je však pre neho len ťažko pochopiteľný. "Ministerstvo pravdepodobne do istej miery počítalo s rastom inflácie v roku 2023 a s tým spojenou nevyhnutnosťou ešte viac zvýšiť úrokové sadzby Českou národnou bankou," dodal.
Podľa analytika spoločnosti Purple Trading Petra Lajska je iba 700 miliónov Kč prekvapením, aj keď bolo od začiatku jasné, že štát vyberie málo. Za hlavný dôvod tak extrémne nízkeho príjmu označil októbrové rozhodnutie ČNB. "Tá prestala komerčným bankám úročiť povinné minimálne rezervy v objeme stoviek miliárd korún, čo bankám celkovo znížilo zisk," povedal Novinkám. Okrem už zmienených vysokých úrokov na sporiacich účtoch potom podľa neho hralo úlohu aj to, že banky mohli zvýšiť svoje náklady, napríklad prostredníctvom odmien zamestnancom.
Lajsek zároveň poukázal aj na fakt, že do výberu dane z mimoriadnych ziskov nebol zahrnutý rok 2022. "Nezahrnutie roku 2022 do výberu windfall tax sa tak môže javiť ako chybné. Banky totiž mali čas sa na mimoriadny výber daní pripraviť a bolo vysoko pravdepodobné, že zahraničné matky budú chcieť minimalizovať náklady na mimoriadnu daň. Za rok 2022 by pritom mimoriadne zdanenie prinieslo výrazne vyšší objem peňazí. Je však otázne, či by prešlo na Ústavnom súde," dodal Lajsek.
Niektorí ekonómovia, opozícia, ako aj vládni Piráti už pred zavedením windfall tax varovali, že banky nakoniec odvedú nízke jednotky miliárd, pretože si pomôžu daňovými optimalizáciami. Miliardy ročne odsávajú nadnárodné korporácie z Česka do cudziny napríklad prostredníctvom takzvanej prevodnej ceny, keď svojim českým firmám predávajú tovar alebo poskytujú poradenstvo a licencie napríklad v oblasti informačných technológií za účelovo premrštené ceny.
(1 EUR = 24,616 CZK)
Česká vláda uvalila daň z neočakávaných ziskov na energetické, petrochemické a ťažobné firmy a na šesticu najväčších českých bánk: Českú sporiteľňu, ČSOB, Komerčnú banku, UniCredit Bank, Monetu Money Bank a Raiffeisenbank. Uvalenie windfall tax na banky zdôvodnil štát výrazným zvýšením úrokových sadzieb, pričom pôvodne si sľuboval, že na nej vyberie 33 miliárd Kč.
Lenže po tom, ako banky začali zverejňovať svoje finančné výsledky za 3. kvartál, začalo byť jasné, že v skutočnosti pôjde o omnoho nižšie čiastky. Šestica bánk totiž zarobila za minuloročné tri kvartály celkovo 57,1 miliardy Kč, čo bolo medziročne o 1,3 miliardy Kč menej.
Minister financií Zbyněk Stanjura aj jeho námestník Marek Mora preto v polovici novembra pôvodné odhady výrazne znížili a tvrdili, že banky odvedú štátu aspoň jednotky miliárd korún. Nakoniec to nebola ani miliarda. Vo štvrtok (4. 1.) pri zverejnení výsledkov hospodárenia štátu za minulý rok vyšlo najavo, že konečný výsledok predstavuje 700 miliónov Kč.
Podľa analytika XTB Tomáša Cvernu reflektuje nízky výber na dani to, na čo trh aj niektoré banky už počas minulého roka upozorňovali. "Bankám vlani klesol daňový základ pre windfall tax najmä kvôli spotrebiteľom, ktorí presúvali peniaze do produktov peňažného trhu nesúcich vyšší výnos než bežné účty. Banky tomuto chovaniu išli čiastočne oproti ponechávaním sadzieb na vyšších úrovniach, čo sa s prvým blížiacim sa znížením sadzieb ČNB zmenilo," povedal Cverna pre Novinky.
Pôvodný odhad ministerstva, ktoré počítalo s výberom za 33 miliárd Kč, je však pre neho len ťažko pochopiteľný. "Ministerstvo pravdepodobne do istej miery počítalo s rastom inflácie v roku 2023 a s tým spojenou nevyhnutnosťou ešte viac zvýšiť úrokové sadzby Českou národnou bankou," dodal.
Podľa analytika spoločnosti Purple Trading Petra Lajska je iba 700 miliónov Kč prekvapením, aj keď bolo od začiatku jasné, že štát vyberie málo. Za hlavný dôvod tak extrémne nízkeho príjmu označil októbrové rozhodnutie ČNB. "Tá prestala komerčným bankám úročiť povinné minimálne rezervy v objeme stoviek miliárd korún, čo bankám celkovo znížilo zisk," povedal Novinkám. Okrem už zmienených vysokých úrokov na sporiacich účtoch potom podľa neho hralo úlohu aj to, že banky mohli zvýšiť svoje náklady, napríklad prostredníctvom odmien zamestnancom.
Lajsek zároveň poukázal aj na fakt, že do výberu dane z mimoriadnych ziskov nebol zahrnutý rok 2022. "Nezahrnutie roku 2022 do výberu windfall tax sa tak môže javiť ako chybné. Banky totiž mali čas sa na mimoriadny výber daní pripraviť a bolo vysoko pravdepodobné, že zahraničné matky budú chcieť minimalizovať náklady na mimoriadnu daň. Za rok 2022 by pritom mimoriadne zdanenie prinieslo výrazne vyšší objem peňazí. Je však otázne, či by prešlo na Ústavnom súde," dodal Lajsek.
Niektorí ekonómovia, opozícia, ako aj vládni Piráti už pred zavedením windfall tax varovali, že banky nakoniec odvedú nízke jednotky miliárd, pretože si pomôžu daňovými optimalizáciami. Miliardy ročne odsávajú nadnárodné korporácie z Česka do cudziny napríklad prostredníctvom takzvanej prevodnej ceny, keď svojim českým firmám predávajú tovar alebo poskytujú poradenstvo a licencie napríklad v oblasti informačných technológií za účelovo premrštené ceny.
(1 EUR = 24,616 CZK)
