Ministri financií eurozóny naznačili, že neplánujú Cypru zvýšiť finančnú pomoc nad rámec 10 miliárd eur.
Autor TASR
,aktualizované Dublin 12. apríla (TASR) - Ministri financií eurozóny dnes schválili detaily záchranného programu pre Cyprus. A dohodli sa tiež, že predĺžia Írsku a Portugalsku o sedem rokov termín na splatenie úverov, ktoré im eurozóna poskytla v rokoch 2010 a 2011. Oznámil to dnes v Dubline šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem, ktorého cituje agentúra DPA.
Euroskupina chcela urobiť "definitívny a pozitívny" krok vpred, vyhlásil Dijsselbloem. Dodal, že jej rozhodnutie musia ešte odsúhlasiť ministri financií zo všetkých 27 štátov Európskej únie, ktorí sa stretnú neskôr v priebehu dneška.
Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn uvítal rozhodnutie Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny, a označil ho za "veľmi dôležitý krok" smerom k návratu Írska a Portugalska na finančné trhy. Predĺženie splatnosti úveru zmierni totiž tlak na verejné financie oboch krajín.
Nový cyperský minister financií Harris Georgiadis zase ocenil, že Euroskupina podporila ostrovný štát. Pripomenul, že schválenie záchranného plánu pomôže stabilizovať situáciu na ostrove. Dodal, že cyperská vláda bude pokračovať v zavádzaní opatrení na ozdravenie verejných financií a oživenie ekonomiky.
Cyprus nechce vyšší úver, ale odčerpať viac peňazí z eurofondov
Cyprus zvažuje, že v rámci príspevkov z európskych štrukturálnych fondov odčerpá v prvých rokoch viac peňazí, aby pomohol ekonomike. Nežiada však veriteľov z eurozóny a Medzinárodného menového fondu (MMF), aby mu zvýšili úver nad rámec už schválených 10 miliárd eur. Uviedli to dnes predstavitelia Európskej únie v reakcii na správy, že Cyprus chce od veriteľov ďalšie peniaze, konštatuje agentúra Reuters.
Cyperský prezident Nikos Anastasiadis dnes totiž novinárom v Nikózii povedal, že sa chystá poslať list predsedovi Európskej komisie Josému Manuelovi Barrosovi a predsedovi Európskej rady Hermanovi Van Rompuyovi, v ktorom ich žiada o ďalšiu finančnú pomoc, pretože hospodárska situácia na ostrove je zlá.
To vyvolalo špekulácie na finančných trhoch, že Cyprus môže tlačiť na Európsku úniu (EÚ), aby mu v rámci záchranného balíka poskytla viac peňazí. Ukázalo sa totiž, že ostrovný štát potrebuje na svoju záchranu až 23 miliárd eur namiesto pôvodne odhadovaných 17,5 miliardy eur. Ministri financií eurozóny pritom Cypru schválili úver vo výške 10 miliárd eur s tým, že ďalšie peniaze by si mal zabezpečiť z vlastných zdrojov. To znamená, že Nikózia potrebuje niekde získať až 13 miliárd eur, a nie 7,5 miliardy. Cyperská vláda už oznámila, že zavádza jednorazový odvod z bankových vkladov nad 100.000 eur. Okrem toho pripravuje zvýšenie daní, privatizáciu a najnovšie sa hovorí, že plánuje predať časť zo zlatých rezerv cyperskej centrálnej banky.
Ministri financií eurozóny medzitým naznačili, že neplánujú Cypru zvýšiť finančnú pomoc nad rámec 10 miliárd eur. Bruselský hovorca cyperskej vlády Michalis Koumides v tejto súvislosti vyhlásil, že list prezidenta Anastasiadisa nie je žiadosťou o zvýšenie úveru.
"Je to žiadosť o väčšiu podporu a finančnú asistenciu od partnerov v únii v strednodobom časovom horizonte vzhľadom na zlú finančnú a hospodársku situáciu, ktorej Cyprus čelí," vyhlásil a spresnil, že táto pomoc by sa mala týkať napríklad efektívnejšieho využívania štrukturálnych fondov.
EÚ a MMF odhadujú, že cyperská ekonomika sa tento rok prepadne o 9 %, na budúci rok o takmer 4 % a až v roku 2015 by mala začať znova rásť.
Štrukturálne fondy slúžia na spolufinancovanie ďalšieho rozvoja chudobnejších štátov a regiónov únie. Čerpanie peňazí je rozdelené na sedem rokov, ale v prvých rokoch môže ísť na jednotlivé projekty vyššia suma a úmerne tomu potom v nasledujúcich rokoch objem čerpaných financií klesne. Táto metóda sa použila aj v prípade Grécka.
Správy, ktoré sa dnes ráno objavili v médiách a podľa ktorých Cyprus žiada od veriteľov viac peňazí, sú tak v podstate len "veľkým nedorozumením", tvrdí nemenovaný predstaviteľ Európskej komisie.
"Cyperčania žiadajú o pomoc vo forme technickej asistencie pri čerpaní peňazí zo štrukturálnych fondov," povedal.
Výška úveru tak zostáva vo výške 10 miliárd eur a každý vrátane Cypru s tým súhlasí, dodal na záver.
Euroskupina chcela urobiť "definitívny a pozitívny" krok vpred, vyhlásil Dijsselbloem. Dodal, že jej rozhodnutie musia ešte odsúhlasiť ministri financií zo všetkých 27 štátov Európskej únie, ktorí sa stretnú neskôr v priebehu dneška.
Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn uvítal rozhodnutie Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny, a označil ho za "veľmi dôležitý krok" smerom k návratu Írska a Portugalska na finančné trhy. Predĺženie splatnosti úveru zmierni totiž tlak na verejné financie oboch krajín.
Nový cyperský minister financií Harris Georgiadis zase ocenil, že Euroskupina podporila ostrovný štát. Pripomenul, že schválenie záchranného plánu pomôže stabilizovať situáciu na ostrove. Dodal, že cyperská vláda bude pokračovať v zavádzaní opatrení na ozdravenie verejných financií a oživenie ekonomiky.
Cyprus nechce vyšší úver, ale odčerpať viac peňazí z eurofondov
Cyprus zvažuje, že v rámci príspevkov z európskych štrukturálnych fondov odčerpá v prvých rokoch viac peňazí, aby pomohol ekonomike. Nežiada však veriteľov z eurozóny a Medzinárodného menového fondu (MMF), aby mu zvýšili úver nad rámec už schválených 10 miliárd eur. Uviedli to dnes predstavitelia Európskej únie v reakcii na správy, že Cyprus chce od veriteľov ďalšie peniaze, konštatuje agentúra Reuters.
Cyperský prezident Nikos Anastasiadis dnes totiž novinárom v Nikózii povedal, že sa chystá poslať list predsedovi Európskej komisie Josému Manuelovi Barrosovi a predsedovi Európskej rady Hermanovi Van Rompuyovi, v ktorom ich žiada o ďalšiu finančnú pomoc, pretože hospodárska situácia na ostrove je zlá.
To vyvolalo špekulácie na finančných trhoch, že Cyprus môže tlačiť na Európsku úniu (EÚ), aby mu v rámci záchranného balíka poskytla viac peňazí. Ukázalo sa totiž, že ostrovný štát potrebuje na svoju záchranu až 23 miliárd eur namiesto pôvodne odhadovaných 17,5 miliardy eur. Ministri financií eurozóny pritom Cypru schválili úver vo výške 10 miliárd eur s tým, že ďalšie peniaze by si mal zabezpečiť z vlastných zdrojov. To znamená, že Nikózia potrebuje niekde získať až 13 miliárd eur, a nie 7,5 miliardy. Cyperská vláda už oznámila, že zavádza jednorazový odvod z bankových vkladov nad 100.000 eur. Okrem toho pripravuje zvýšenie daní, privatizáciu a najnovšie sa hovorí, že plánuje predať časť zo zlatých rezerv cyperskej centrálnej banky.
Ministri financií eurozóny medzitým naznačili, že neplánujú Cypru zvýšiť finančnú pomoc nad rámec 10 miliárd eur. Bruselský hovorca cyperskej vlády Michalis Koumides v tejto súvislosti vyhlásil, že list prezidenta Anastasiadisa nie je žiadosťou o zvýšenie úveru.
"Je to žiadosť o väčšiu podporu a finančnú asistenciu od partnerov v únii v strednodobom časovom horizonte vzhľadom na zlú finančnú a hospodársku situáciu, ktorej Cyprus čelí," vyhlásil a spresnil, že táto pomoc by sa mala týkať napríklad efektívnejšieho využívania štrukturálnych fondov.
EÚ a MMF odhadujú, že cyperská ekonomika sa tento rok prepadne o 9 %, na budúci rok o takmer 4 % a až v roku 2015 by mala začať znova rásť.
Štrukturálne fondy slúžia na spolufinancovanie ďalšieho rozvoja chudobnejších štátov a regiónov únie. Čerpanie peňazí je rozdelené na sedem rokov, ale v prvých rokoch môže ísť na jednotlivé projekty vyššia suma a úmerne tomu potom v nasledujúcich rokoch objem čerpaných financií klesne. Táto metóda sa použila aj v prípade Grécka.
Správy, ktoré sa dnes ráno objavili v médiách a podľa ktorých Cyprus žiada od veriteľov viac peňazí, sú tak v podstate len "veľkým nedorozumením", tvrdí nemenovaný predstaviteľ Európskej komisie.
"Cyperčania žiadajú o pomoc vo forme technickej asistencie pri čerpaní peňazí zo štrukturálnych fondov," povedal.
Výška úveru tak zostáva vo výške 10 miliárd eur a každý vrátane Cypru s tým súhlasí, dodal na záver.