Podľa analytikov sú najpravdepodobnejšími kandidátmi na pomoc zo záchranného fondu eurozóny Španielsko a Slovinsko.
Autor TASR
Londýn 28. marca (TASR) - Cyprus pravdepodobne nebude poslednou krajinou eurozóny, ktorá musela požiadať o záchranný balík. Vyplýva to z prieskumu agentúry Reuters medzi poprednými analytikmi, podľa ktorých najpravdepodobnejšími kandidátmi na pomoc zo záchranného fondu eurozóny sú Španielsko a Slovinsko.
Analytici sa pritom nedokázali zhodnúť na tom, či záchranný program pre Cyprus, do ktorého sa musia zapojiť aj bohatí klienti bánk, povedie k zhoršeniu alebo zlepšeniu finančnej stability v eurozóne.
Ministri financií eurozóny po zdĺhavých rokovaniach schválili Cypru úver vo výške 10 miliárd eur, ale pod podmienkou, že ďalšie peniaze získa z vlastných zdrojov, okrem iného z jednorazových poplatkov z bankových vkladov nad 100.000 eur.
Z celkového počtu 48 analytikov, ktorí sa zapojili do prieskumu, sa až 36 domnieva, že aj iné štáty eurozóny budú potrebovať pomoc, pričom 16 z nich priamo označilo za horúceho kandidáta na úver Španielsko, ďalších 16 Slovinsko a zvyšní nemenovali žiadnu krajinu.
Slovinsko má veľký bankový sektor v pomere k ekonomike, preto analytici pozorne sledujú situáciu v balkánskej krajine.
"Dohoda o záchrannom programe pre Cyprus posunula európsku bankovú krízu na novú úroveň," konštatovala Lena Komileva, riaditeľka londýnskej poradenskej spoločnosti G+ Economics. Dodala, že cyperská dohoda nie je dobrá pre budúcnosť eura a spolu s ňou sa do eurozóny vrátilo aj riziko konvertibility jej meny. Zavedenie prísnych obmedzení, ktoré majú zabrániť odlevu vkladov z Cypru, totiž zároveň spôsobí, že euro na Cypre bude mať nižšiu likviditu ako napríklad euro vo Francúzsku.
Analytici sa pritom nedokázali zhodnúť na tom, či záchranný program pre Cyprus, do ktorého sa musia zapojiť aj bohatí klienti bánk, povedie k zhoršeniu alebo zlepšeniu finančnej stability v eurozóne.
Ministri financií eurozóny po zdĺhavých rokovaniach schválili Cypru úver vo výške 10 miliárd eur, ale pod podmienkou, že ďalšie peniaze získa z vlastných zdrojov, okrem iného z jednorazových poplatkov z bankových vkladov nad 100.000 eur.
Z celkového počtu 48 analytikov, ktorí sa zapojili do prieskumu, sa až 36 domnieva, že aj iné štáty eurozóny budú potrebovať pomoc, pričom 16 z nich priamo označilo za horúceho kandidáta na úver Španielsko, ďalších 16 Slovinsko a zvyšní nemenovali žiadnu krajinu.
Slovinsko má veľký bankový sektor v pomere k ekonomike, preto analytici pozorne sledujú situáciu v balkánskej krajine.
"Dohoda o záchrannom programe pre Cyprus posunula európsku bankovú krízu na novú úroveň," konštatovala Lena Komileva, riaditeľka londýnskej poradenskej spoločnosti G+ Economics. Dodala, že cyperská dohoda nie je dobrá pre budúcnosť eura a spolu s ňou sa do eurozóny vrátilo aj riziko konvertibility jej meny. Zavedenie prísnych obmedzení, ktoré majú zabrániť odlevu vkladov z Cypru, totiž zároveň spôsobí, že euro na Cypre bude mať nižšiu likviditu ako napríklad euro vo Francúzsku.