Bratislava 10. apríla (TASR) - Nová vláda chce hovoriť s bankami o ich vyššom príspevku ku konsolidácii verejných financií. Po dnešnom stretnutí s guvernérom Národnej banky Slovenska (NBS) Jozefom Makúchom to potvrdil premiér Robert Fico (Smer-SD).

"Nechceme ísť do žiadnych rozhodnutí, ktoré budú autoritatívne. Chceme sa dohodnúť s bankovým a finančným sektorom na tom, ako a v akom časovom horizonte sa bude spolupodieľať na konsolidácii verejných financií," avizoval šéf exekutívy s tým, že jednou z alternatív je aj zavedenie tzv. dane z finančných transakcií.

Túto pôvodne celoeurópsku iniciatívu, ktorú sa však lídrom EÚ nepodarilo dohodnúť, pripravuje momentálne zaviesť napríklad Rakúsko a Slovensko bude tento krok podľa Fica pozorne sledovať.

"Domnievam sa, že zavedenie dane z finančných transakcií je správne, spravodlivé, etické a morálne. Ak bude dobrý príklad napríklad v Rakúsku, že zavedenie takejto dane je možné, budeme mať záujem o niečo podobné aj na Slovensku," konštatoval predseda vlády. V tejto oblasti chce spolupracovať aj s NBS.

Nový minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) potvrdil, že s predstaviteľmi komerčných bánk o tejto téme rokovali aj pred marcovými parlamentnými voľbami.


Bankový sektor je pripravený

"Môžem deklarovať moje pocity, že bankový sektor je pripravený prispieť k znižovaniu deficitu viac ako dodnes," priblížil s tým, že si uvedomuje aj limity možného navyšovania bankového odvodu. Zohľadňovať treba napríklad záväzné pravidlá kapitálovej primeranosti bánk či výsledky ich pravidelných záťažových testov. "Toto sú veci, ktoré musíme brať do úvahy a budeme tu veľmi úzko spolupracovať aj s NBS," avizoval.

Predmetom diskusií s bankami sú podľa neho tri oblasti. Prvou z nich je práve zvýšenie príjmov z osobitného bankového odvodu, a to či už zmenou bázy výpočtu alebo samotnej sadzby. "Hovoríme aj o možnej dohode na niekoľkoročnom programe nákupu štátnych dlhopisov," priblížil Kažimír. Treťou oblasťou diskusií je zvýšenie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu.


NBS zostáva kritická

Foto: TASR/Pavel Neubauer

Makúch dnes potvrdil, že kritické stanovisko NBS k bankovej dani sa nezmenilo ani po parlamentných voľbách. "Je to odborné stanovisko, ktoré vzniklo pred niekoľkými mesiacmi nie na politickej báze. Politické zmeny, ktoré nastali, nie sú žiadnym dôvodom, aby NBS prehodnocovala toto stanovisko," zdôraznil s tým, že je povinnosťou centrálnej banky upozorňovať na riziká vládnych opatrení.

NBS v minulosti opakovane deklarovala, že banková daň v podobe, ako platí na Slovensku, nie je dobrým riešením. "Má pomerne veľa rizík, hlavne v oblasti korporátnych vkladov. U nich ani tak nemáme obavy z toho, že sa náklady bánk premietnu do ceny bankových produktov, pretože tu pôsobí trh. Skôr máme obavy z toho, že niektoré korporátne vklady môžu zo Slovenska odísť v rámci bankových skupín do iných štátov, kde tieto obmedzenia pre korporátne vklady nie sú. V tomto vidíme najväčšie riziko," povedal Makúch koncom marca.

Dôsledkom bankovej dane by mohlo byť podľa neho zhoršenie koeficientu vkladov a úverov, čo by znamenalo, že banky by museli znižovať objem aktív, keďže im klesne objem pasív. "To by malo dopad najmä na slovenských podnikateľov, ktorí nemajú možnosť sa medzinárodne financovať," dodal vtedy šéf NBS.