Bratislava 30. októbra (TASR) - O daňových úľavách pre firmy bude naďalej rozhodovať iba minister, nie aj vláda SR.

Poslanci Národnej rady (NR) SR totiž pri dnešnom hlasovaní neposunuli do druhého čítania návrh Jany Kiššovej a Jozefa Mihála (obaja SaS). Tí chceli novelou zákona o investičnej pomoci vrátiť právny stav do obdobia pred 1. májom 2014.

Opoziční poslanci kritizovali zmenu legislatívy, ktorá sa udiala nepriamo prostredníctvom novely zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Od mája totiž poskytnutie daňovej úľavy na investičný zámer v hodnote nad 200 miliónov eur nemusí schváliť vláda, ale len šéf rezortu hospodárstva.

"Minister financií ako člen vlády preto nemá žiadnu právomoc rozhodnúť vo veci, ktorá podstatne súvisí s jeho rezortom. Zároveň je znížená možnosť kontroly zo strany verejnosti," argumentovali Kiššová s Mihálom.

Liberáli navrhovali vypustiť tie časti zákona o investičnej pomoci, ktoré boli prijaté poslednou novelou zákona súvisiacou s ochranou spotrebiteľa. "Návrh zákona mal za cieľ zrušiť toto "zefektívnenie" procesu schvaľovania investičnej pomoci, ktorý v skutočnosti nie je v celospoločenskom záujme, ale iba v individuálnom záujme niektorých subjektov," zdôvodňovali.


Novela zákona o dani z príjmov prináša podnikateľom právnu neistotu, tvrdí opozícia

Novela zákona o dani z príjmov z dielne ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) zhorší podnikateľské prostredie a prinesie právnu neistotu.

Na takejto kritike dnes schválenej právnej normy sa zhodli viacerí predstavitelia opozície.

Strana SaS napríklad považuje za najväčšie negatíva novely zmeny v odpisovaní hmotného majetku. "K prvému januáru 2015 budú musieť podnikatelia vo svojom účtovníctve prepočítať odpisové skupiny. Napríklad sa zavádza dvojité zdanenie pri mankách a škodách," podotkol na dnešnej tlačovej konferencii podpredseda liberálov Jozef Mihál.

Ďalej priblížil, že sa ruší lízingový spôsob odpisovania. "To sa týka veľkého množstva podnikateľov. Ruší sa zrýchlené odpisovanie s výnimkou výrobných technológií, takisto je to spôsob odpisovania, ktorý je na Slovensku veľmi využívaný," skonštatoval Mihál.

SaS upozornila aj na to, že novela v sebe nesie prvky retroaktivity. A to napríklad pri predlžovaní doby pri odpisovaní budov. "Súčasná vláda nielenže dvojnásobne predlžuje dobu odpisovania budov, zavádza toto pravidlo aj na tie budovy, ktoré dnes majú firmy vo svojom majetku, a ktoré už dnes odpisujú," upozornila poslankyňa liberálov Jana Kiššová.

Podľa jej slov novela vnáša do podnikateľského prostredia právnu neistotu. "Uplatňuje sa nerovnaký meter pre štát a pre podnikateľa. Podnikateľ si už nebude môcť dať do nákladov auto, ktoré bude mať vyššiu hodnotu ako 48.000 eur, pokiaľ bude mať nízky daňový základ. Takéto obmedzenie ale nebude v štátnej sfére," podotkla Kiššová.

Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý (Sieť) zdôraznil, že Smer-SD dnes schválil zmeny, ktoré zamestnávateľom a živnostníkom vezmú ročne 250 miliónov eur. "Neustále zvyšovanie ich zdanenia ide proti investíciám, tvorbe pracovných miest a vyšším mzdám," zdôraznil. Kritizuje aj odmietnutie jeho návrhu na limit na kúpu služobných vozidiel v štátnej správe. Schválený zákon zavádza limit iba pre súkromnú sféru.

Nezaradený poslanec Jozef Kollár doplnil, že dnes schválená novela zákona o dani z príjmov bude v nasledujúcich troch rokoch znamenať, že sa dodatočných 840 miliónov eur presunie od podnikateľov do štátneho rozpočtu. Keď sa k tomu podľa neho pripočíta ešte vplyv nezníženia sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) z 20 na 19 %, tak si štát týmito opatreniami zabezpečí do rozpočtu v nasledujúcich troch rokoch príjmy navyše vo výške 1,5 miliardy eur.



"Bolo by to úplne v poriadku, ak by boli tieto zdroje použité či už na poskytovanie kvalitnejších verejných služieb, alebo na znižovanie deficitu a verejného dlhu," konštatoval Kollár. Prípadne, ak by sa naspäť vrátili do ekonomiky napríklad vo forme znižovania daní a odvodov. "Bohužiaľ, v prípade Slovenska, v prípade vlády Smeru-SD Roberta Fica, budú tieto príjmy v sume 1,5 miliardy eur použité na krytie neproduktívnych štátnych výdavkoch," kritizoval Kollár.

Ďalší z nezaradených poslancov Daniel Lipšic ocenil, že plénum prijalo jeden z jeho dvoch pozmeňujúcich návrhov k novele. Oslobodzujú sa ním od dane z príjmov odmeny pre ľudí, ktoré dostanú za oznámenie protispoločenskej činnosti. Majú totiž nárok na 10 % z toho, čo verejným financiám zachránia.

Zároveň je ale veľmi sklamaný, že plénum neodobrilo druhý jeho návrh. Ním chcel zachovať rozsah daňovej asignácie pre právnické osoby na dnešnej úrovni, teda 1,5 %. Zmenou tohto pravidla totiž podľa Lipšica pocíti tretí sektor výpadok približne 8 miliónov eur. "Mnohé skvelé aktivity, ktoré tretí sektor vykonáva, budú vo výraznej miere obmedzené," varoval.