Uviedol to v rozhovore pre TASR generálny riaditeľ a predseda predstavenstva ČSOB Banky.
Autor TASR
Bratislava 7. marca (TASR) - Československá obchodná banka (ČSOB) sa chce v najbližších rokoch dostať medzi trojku najväčších bánk na Slovensku. Jej stratégiou je najmä organický rast. Banka sa však pozerá aj na to, aké sú na slovenskom trhu možnosti na akvizície. Uviedol to v rozhovore pre TASR generálny riaditeľ a predseda predstavenstva ČSOB Banky Daniel Kollár.
-ČSOB sa chce do roku 2020 dostať do top trojky najväčších bánk na Slovensku. Akým spôsobom to chcete dosiahnuť?-
Našou stratégiou je profitabilný rast, čo znamená, že chceme zmenšovať náskok najväčšej trojky pred ČSOB a zmierniť rozdiel vo veľkosti. Myslím si, že sa nám to darí hlavne v oblastiach, na ktoré sa sústreďujeme, a to sú fyzické osoby, podnikatelia či malé a stredné podniky. V tomto smere sa snažíme zvyšovať podiel na trhu, čo sa nám dlhodobo darí každý rok o niekoľko desatín percent lepšie, v niektorých rokoch sme zaznamenali nárast dokonca o jedno percento. Rozdiel medzi prvou trojkou a nami je tak postupne menší. Sústredíme sa napríklad na neustále zlepšovanie poradenstva a servisu v našich pobočkách, cielene pracujeme na našich zhruba 800 až 900 zamestnancoch, ktorí sú v priamom kontakte s klientom.
-Plánujete viac investovať do online bankovníctva?-
Aby sme sa neustále vyvíjali a ponúkali ľuďom inovácie a riešenia, kontinuálne investujeme do zlepšovania našich produktov a procesov. Najnovšie riešenia prinášame ľuďom napríklad v oblasti transakcií najmä čo sa týka mobilnej aplikácie ČSOB SmartBanking, kde sa sústredíme na čo najviac inovácií. Paralelne však investujeme veľkú energiu a peniaze do celého systému. Je pre nás dôležité, aby klient mal dobrý pocit a skúsenosť či už v pobočke, prípadne pri vybavovaní svojich záležitostí cez call centrum alebo už spomínanú aplikáciu.
-Koľko plánujete investovať do zlepšenia informačných technológií banky?-
Kontinuálne investujeme do mobilnej aplikácie ČSOB SmartBanking približne 2 milióny eur ročne. Zároveň si uvedomujeme, že na to, aby sme tento kanál povýšili nad všetky distribučné kanály, teda pobočky, call centrum, agentov poisťovne, tak budeme musieť zainvestovať každoročne možno dvojnásobok počas niekoľkých rokov.
-Banke by mohla pomôcť dostať sa do top trojky na trhu aj nová akvizícia. Špekuluje sa o predaji Sberbank Slovensko, na predaj je Zuno Banka. Nie sú to pre vás zaujímavé príležitosti, ako posilniť postavenie ČSOB na trhu?-
V prvom rade sa sústredíme na takzvaný organický rast, teda na získavanie klientov prirodzenou cestou. Chceme mať atraktívnu ponuku produktov, silný marketing, reklamu a ponúkať iné produkty ako konkurencia. Samozrejme, pozeráme sa aj na to, aké sú na trhu možnosti na akvizície. Akúkoľvek potenciálnu možnosť detailne analyzujeme, ale neznamená to, že sa vo všeobecnosti vrhneme na všetko, čo príde na trh. Ak nám bude niektorá ponuka vyhovovať finančne a bude kompatibilná s našou stratégiou, tak na ňu budeme aktívne reagovať.
-ČSOB plánuje posilniť online bankovníctvo. Zuno Banka do vašej rastovej stratégie nespadá?-
Zuno je postavená na inej stratégii, my ju vnímame viac ako samostatnú online banku. Naša stratégia je iná, nakoľko je pre nás dôležitá kombinácia obsluhy klienta v pobočke doplnená o elektronické služby a komunikáciu s klientom.
-Ako vnímate regulačné opatrenia, či už zo strany štátu alebo Európskej komisie? Zaviesť by sa mala daň z finančných transakcií, banky na Slovensku už v súčasnosti platia bankový odvod. Ste viceprezidentom Slovenskej bankovej asociácie (SBA). Rokuje SBA s vládou o nejakej kompenzácii za zavedenie dane z finančných transakcií?-
My s vládou a Ministerstvom financií (MF) SR aktívne komunikujeme a argumentujeme. Myslím si, že zatiaľ je diskusia konštruktívna, čo viedlo k tomu, že sa dodržal zákon a všetky nariadenia v tom zmysle, že bankový odvod, ktorý je na Slovensku jedným z najvyšších v Európske únii, klesol na polovicu. Osobitný odvod aj na nižšej úrovni však bude stále jedným z najvyšších v Európe. Okrem toho prišiel ešte európsky rezolučný fond, ktorý navýšil záťaž pre bankový sektor a nepodarilo sa nám presvedčiť, aby sa ešte o to znížila banková daň. Upozorňujeme na riziká kontinuálne, čo banková daň a prílišné odvodové zaťaženie znamená pre bankový sektor a pre celú ekonomiku z hľadiska financovania či už podnikov, alebo obyvateľstva. Tieto negatíva tu pretrvávajú, našťastie sa o niečo znížili, ale stále je záťaž dosť vysoká.
-Kde vidíte ďalšie riziká pre bankový sektor?-
Nemôžem sa sťažovať na komunikáciu s ministerstvom, je korektná a profesionálna. Skôr mi robí starosti legislatívny proces, často totiž stojí veľa energie vo veľkej časovej tiesni vysvetliť odborné veci tak, aby pripravovaná legislatíva bola v odborne správnej rovine. Dôležitá je totiž komunikácia a vysvetlenie dôležitých odborných aspektov, ktoré druhá strana nemusí automaticky poznať. Uvítal by som, keby bol dostatočný časový priestor na to, aby všetci zainteresovaní mohli k pripravovaným zmenám vyjadriť svoj názor.
-ČSOB sa chce do roku 2020 dostať do top trojky najväčších bánk na Slovensku. Akým spôsobom to chcete dosiahnuť?-
Našou stratégiou je profitabilný rast, čo znamená, že chceme zmenšovať náskok najväčšej trojky pred ČSOB a zmierniť rozdiel vo veľkosti. Myslím si, že sa nám to darí hlavne v oblastiach, na ktoré sa sústreďujeme, a to sú fyzické osoby, podnikatelia či malé a stredné podniky. V tomto smere sa snažíme zvyšovať podiel na trhu, čo sa nám dlhodobo darí každý rok o niekoľko desatín percent lepšie, v niektorých rokoch sme zaznamenali nárast dokonca o jedno percento. Rozdiel medzi prvou trojkou a nami je tak postupne menší. Sústredíme sa napríklad na neustále zlepšovanie poradenstva a servisu v našich pobočkách, cielene pracujeme na našich zhruba 800 až 900 zamestnancoch, ktorí sú v priamom kontakte s klientom.
-Plánujete viac investovať do online bankovníctva?-
Aby sme sa neustále vyvíjali a ponúkali ľuďom inovácie a riešenia, kontinuálne investujeme do zlepšovania našich produktov a procesov. Najnovšie riešenia prinášame ľuďom napríklad v oblasti transakcií najmä čo sa týka mobilnej aplikácie ČSOB SmartBanking, kde sa sústredíme na čo najviac inovácií. Paralelne však investujeme veľkú energiu a peniaze do celého systému. Je pre nás dôležité, aby klient mal dobrý pocit a skúsenosť či už v pobočke, prípadne pri vybavovaní svojich záležitostí cez call centrum alebo už spomínanú aplikáciu.
-Koľko plánujete investovať do zlepšenia informačných technológií banky?-
Kontinuálne investujeme do mobilnej aplikácie ČSOB SmartBanking približne 2 milióny eur ročne. Zároveň si uvedomujeme, že na to, aby sme tento kanál povýšili nad všetky distribučné kanály, teda pobočky, call centrum, agentov poisťovne, tak budeme musieť zainvestovať každoročne možno dvojnásobok počas niekoľkých rokov.
-Banke by mohla pomôcť dostať sa do top trojky na trhu aj nová akvizícia. Špekuluje sa o predaji Sberbank Slovensko, na predaj je Zuno Banka. Nie sú to pre vás zaujímavé príležitosti, ako posilniť postavenie ČSOB na trhu?-
V prvom rade sa sústredíme na takzvaný organický rast, teda na získavanie klientov prirodzenou cestou. Chceme mať atraktívnu ponuku produktov, silný marketing, reklamu a ponúkať iné produkty ako konkurencia. Samozrejme, pozeráme sa aj na to, aké sú na trhu možnosti na akvizície. Akúkoľvek potenciálnu možnosť detailne analyzujeme, ale neznamená to, že sa vo všeobecnosti vrhneme na všetko, čo príde na trh. Ak nám bude niektorá ponuka vyhovovať finančne a bude kompatibilná s našou stratégiou, tak na ňu budeme aktívne reagovať.
-ČSOB plánuje posilniť online bankovníctvo. Zuno Banka do vašej rastovej stratégie nespadá?-
Zuno je postavená na inej stratégii, my ju vnímame viac ako samostatnú online banku. Naša stratégia je iná, nakoľko je pre nás dôležitá kombinácia obsluhy klienta v pobočke doplnená o elektronické služby a komunikáciu s klientom.
-Ako vnímate regulačné opatrenia, či už zo strany štátu alebo Európskej komisie? Zaviesť by sa mala daň z finančných transakcií, banky na Slovensku už v súčasnosti platia bankový odvod. Ste viceprezidentom Slovenskej bankovej asociácie (SBA). Rokuje SBA s vládou o nejakej kompenzácii za zavedenie dane z finančných transakcií?-
My s vládou a Ministerstvom financií (MF) SR aktívne komunikujeme a argumentujeme. Myslím si, že zatiaľ je diskusia konštruktívna, čo viedlo k tomu, že sa dodržal zákon a všetky nariadenia v tom zmysle, že bankový odvod, ktorý je na Slovensku jedným z najvyšších v Európske únii, klesol na polovicu. Osobitný odvod aj na nižšej úrovni však bude stále jedným z najvyšších v Európe. Okrem toho prišiel ešte európsky rezolučný fond, ktorý navýšil záťaž pre bankový sektor a nepodarilo sa nám presvedčiť, aby sa ešte o to znížila banková daň. Upozorňujeme na riziká kontinuálne, čo banková daň a prílišné odvodové zaťaženie znamená pre bankový sektor a pre celú ekonomiku z hľadiska financovania či už podnikov, alebo obyvateľstva. Tieto negatíva tu pretrvávajú, našťastie sa o niečo znížili, ale stále je záťaž dosť vysoká.
-Kde vidíte ďalšie riziká pre bankový sektor?-
Nemôžem sa sťažovať na komunikáciu s ministerstvom, je korektná a profesionálna. Skôr mi robí starosti legislatívny proces, často totiž stojí veľa energie vo veľkej časovej tiesni vysvetliť odborné veci tak, aby pripravovaná legislatíva bola v odborne správnej rovine. Dôležitá je totiž komunikácia a vysvetlenie dôležitých odborných aspektov, ktoré druhá strana nemusí automaticky poznať. Uvítal by som, keby bol dostatočný časový priestor na to, aby všetci zainteresovaní mohli k pripravovaným zmenám vyjadriť svoj názor.