Bratislava 21. augusta (TASR) - Symbolický deň daňového odbremenenia na Slovensku, prepočítaný od začiatku roka, podľa Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI) pripadol na 21. augusta, čo je o dva dni neskôr ako v minulom roku a o 11 dní neskôr ako v roku 2015. Ten predstavuje hypotetický dátum od začiatku roka, odkedy by zamestnanec s priemernou mzdou už nemusel platiť v dane. V pondelok na tlačovej konferencii o tom informoval riaditeľ KI Peter Gonda a prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Solík.

Celkové bremeno administratívne vynútených platieb je podľa KI a ZPS v takej výške, že zamestnanec s priemernou mzdou by potreboval 231 dní na ich zaplatenie. Daňové zaťaženie dosiahlo v roku 2022 63,27 percenta k mzdovým nákladom na zamestnanca s priemernou mzdou. K týmto výsledkom sa autori dostali tak, že od nákladov práce zamestnávateľa na zamestnanca s priemernou mzdou (celkovej ceny práce) odpočítali a do daňového bremena zahrnuli vyše 50 administratívne vynútených platieb.

Podľa výpočtov KI a European Investment Centre zamestnanec s priemernou hrubou mzdou 1304 eur, respektíve superhrubou mzdou 1844 eur znášal v minulom roku bremeno povinných platieb v objeme necelých 1167 eur na mesiac. "Takmer o dvoch tretinách jeho celkovej odmeny tak za neho rozhodovali zástupcovia verejnej moci. Len zostatok peňazí v sume 677 eur mesačne, respektíve 36,73 % mzdových nákladov predstavuje trhovú nezdanenú hodnotu tovarov a služieb, ktoré mohol zamestnanec s priemernou mzdou za mesiac kúpiť," uviedol Gonda.

Prieskumy kvality podnikateľského prostredia dlhodobo podľa Solíka ukazujú, že približne pre deväť z desiatich podnikateľov je prekážkou v podnikaní vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. "Namiesto znižovania však daňové bremeno rastie," upozornil Solík. Na naštartovanie ekonomiky je podľa neho potrebné znížiť zdanenie podnikania, napríklad uvoľnením odpisovania, ako aj znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce a prestať progresívnymi daňami "trestať" tých, ktorí zarábajú viac.

Podľa Gondu v roku 2022 z pohľadu členenia povinných platieb predstavovali najväčšie bremeno sociálne a zdravotné odvody, konkrétne 34,4 % mzdových nákladov zamestnanca s priemernou mzdou. Nasledovali dane z pridanej hodnoty (DPH) s podielom 8,4 %, daň z príjmov fyzických osôb (7,3 %), spotrebné dane podľa zákona (2,9 %) a iné dane (10,2 %). Dodal, že politici sa v predvolebnej kampani pretekajú v populizme a zvyšovaní štátnych výdavkov, pričom verejné financie sú v katastrofálnom stave.