Bratislava 30. júna (TASR) - Daňové príjmy štátu by mali v tomto roku v porovnaní s minulým rokom klesnúť o 5,6 %, čo predstavuje 1,6 miliardy eur. Príjmy verejnej správy by sa tak mali dostať na úroveň 27,4 miliardy eur. Pozitívom je nižší očakávaný výpadok oproti odhadom z apríla. K zníženiu výpadku prispeli menší pokles domácej spotreby a menej nepriaznivý vývoj na trhu práce. Vyplýva to z najnovšej prognózy daňových a odvodových príjmov na roky 2019 až 2023 Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR.

Koronavírus si vyberá svoju daň. K nižšiemu výberu daní prispieva hlavne prepad ekonomiky a čiastočne aj legislatívne opatrenia prijaté ešte v roku 2019. Najväčší prepad, až o 27 %, sa očakáva pri dani z príjmov právnických osôb (DPPO), keďže ziskovosť firiem je zvyčajne veľmi výrazne ovplyvnená tým, ako sa darí ekonomike. Podobne aj v roku 2009 klesli príjmy z DPPO o 24 %. Pri DPH sa očakávajú v tomto roku príjmy nižšie o 7 % oproti roku 2019, čo zodpovedá poklesu spotreby domácností. Zatiaľ sa tak neopakuje negatívny scenár z roku 2009, keď sa z dôvodu zhoršenia úspešnosti výberu znížili príjmy z dane z pridanej hodnoty (DPH) o 9 %, zatiaľ čo spotreba domácností ostala takmer nezmenená. Dokopy tieto dve dane spôsobia výpadok vo výške 1,2 miliardy eur na príjmoch štátneho rozpočtu. Relatívne stabilizujúci tak bude vývoj odvodov, s medziročným poklesom približne o jedno percento. V porovnaní s rozpočtom verejnej správy na tento rok až rok 2022 je aktuálna prognóza daňových a odvodových príjmov nižšia o 2,8 miliardy eur až 3,9 miliardy eur.

"Pokles daňových príjmov nie je pre nás žiadnym prekvapením, predznamenala ho už naša prognóza makroekonomických veličín, osobitne prepad hrubého domáceho produktu o takmer desať percentuálnych bodov. Musíme sa s touto situáciou vyrovnať v príprave novely zákona o štátnom rozpočte na tento, ako aj na budúci rok. Nastáva čas na hľadanie rezerv, na mobilizáciu každého eura," uviedol v stanovisku pre médiá minister financií Eduard Heger (OĽaNO).

Podľa riaditeľa IFP Eduarda Hagaru je júnová prognóza oproti aprílovej o niečo optimistickejšia. K zníženiu výpadku daňových príjmov prispel menší pokles domácej spotreby a menej nepriaznivý vývoj na trhu práce. "Na rozdiel od krízy v 2009 sa tiež nezhoršuje úspešnosť výberu DPH. Od roku 2021 predpokladáme pomalé oživenie príjmov v súlade s opätovným rastom ekonomiky. Hlavným rizikom i z pohľadu daňových príjmov je príchod druhej vlny pandémie a prehĺbenie recesie," priblížil Hagara.

Druhá vlna pandémie vo štvrtom kvartáli tohto roka by zmazala pozitívny vplyv na tento rok a viedla k výpadku 1,6 miliardy až 3,2 miliardy eur v rokoch 2021 až 2023.

Na výpadok príjmov budú mať vplyv aj opatrenia, ktoré v čase koronakrízy prijala vláda. Odpustenie sociálnych odvodov v dôsledku zatvorených prevádzok ukrojí 60 miliónov eur. Zrušenie bankového odvodu odkrojí z príjmov 120 miliónov eur v tomto roku.

IFP zároveň očakáva, že kríza zasiahne živnostníkov. Viac ako 45.000 z nich čerpalo štátnu pomoc, čo naznačuje výrazný výpadok príjmov na tento rok. Až 60.000 živnostníkov tiež, podobne ako u firiem, využilo možnosť odkladu priznaní. IFP však na horizonte prognózy očakáva postupný nárast daňovej povinnosti.

Zisk firiem by mal spadnúť výraznejšie hlbšie než počas krízy v roku 2009. Výnos korporátnej dane pre tento rok by mal byť nižší o 35 miliónov eur, celkový medziročný pokles by mal dosiahnuť 723 miliónov eur.

Vyššia spotreba domácností však zmierňuje pokles DPH v tomto aj v budúcom roku. Lepší než očakávaný vývoj na trhu práce za prvý kvartál zvyšuje prognózu všetkých daní z práce. "Na výnosy zdanenia práce vplýva aj nižšie uplatňovanie 13. platu a menší výpadok na dani z príjmu fyzických osôb zo zvýšenia nezdaniteľnej časti základu dane," uvádza IFP.

V porovnaní s aprílovou prognózou IFP reeviduje nadol aj odhad výnosu spotrebných daní. Do odhadov sa premieta v plnej miere prepad ekonomiky a spotreby domácností.