Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vďaka inštitútu účinnej ľutosti ukončili pomerne veľké množstvo trestných vecí ešte pred začatím trestného stíhania.
Autor TASR
Bratislava 21. augusta (TASR) - Najčastejším daňovým trestným činom bolo v roku 2017 nezaplatenie dane a poistného. Na ekonomickej trestnej činnosti sa významne podieľali aj trestné činy neodvedenia dane a poistného a skrátenia dane a poistného. TASR to potvrdila hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Andrea Predajňová.
Pre daňové trestné činy bolo vlani stíhaných celkom 1459 osôb a obžalovaných 901 osôb. "Došlo k nepatrnému nárastu celkového počtu stíhaných osôb a k miernemu nárastu počtu obžalovaných za trestné činy daňové. K výraznejšiemu nárastu daňovej trestnej činnosti v porovnaní s rokom 2016 došlo najmä v obvode Krajskej prokuratúry Trenčín," doplnila Predajňová.
V súvislosti s daňovými trestnými činmi pripomína možnosť využiť inštitút účinnej ľútosti. Jeho uplatnenie umožňuje znížiť počet daňovej trestnej činnosti. Takto podľa slov hovorkyne ukončili pomerne veľké množstvo trestných vecí ešte pred začatím trestného stíhania.
"Z toho vyplýva, že už samotné iniciovanie trestného konania a poučenie subjektu daňovej a odvodovej povinnosti o možnosti uplatnenia inštitútu účinnej ľútosti má veľký význam a následne aj pozitívny ekonomický efekt," uviedla Predajňová.
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár už v minulosti ale aktuálny inštitút účinnej ľútosti kritizoval. Prijal by jeho zmenu. A to takú, aby absolútnu beztrestnosť získal iba ten páchateľ, ktorý sa k činu sám dobrovoľne prizná a iniciatívne vykoná kroky k odstráneniu škodlivého následku.
"Ak sa tento inštitút má uplatňovať aj v prípadoch, ak trestná činnosť páchateľa bola odhalená orgánmi činnými v trestnom konaní, tak podľa môjho názoru by jeho účinná ľútosť mala byť zohľadnená iba pri určovaní druhu a výmere trestu. V tomto štádiu by mu už nemala účinná ľútosť zaručovať beztrestnosť," uviedol Čižnár.
Súčasnú podobu účinnej ľútosti považuje za "niečo, čo zodpovedá pojmu z núdze cnosť". Páchateľ totiž podľa Čižnárových slov "ľutuje" až vtedy, keď je jeho trestná činnosť odhalená a hrozí mu trestné stíhanie a trest. "Potom nastupuje otázka o akú 'ľútosť' vlastne ide," zamýšľa sa generálny prokurátor.
Pre daňové trestné činy bolo vlani stíhaných celkom 1459 osôb a obžalovaných 901 osôb. "Došlo k nepatrnému nárastu celkového počtu stíhaných osôb a k miernemu nárastu počtu obžalovaných za trestné činy daňové. K výraznejšiemu nárastu daňovej trestnej činnosti v porovnaní s rokom 2016 došlo najmä v obvode Krajskej prokuratúry Trenčín," doplnila Predajňová.
V súvislosti s daňovými trestnými činmi pripomína možnosť využiť inštitút účinnej ľútosti. Jeho uplatnenie umožňuje znížiť počet daňovej trestnej činnosti. Takto podľa slov hovorkyne ukončili pomerne veľké množstvo trestných vecí ešte pred začatím trestného stíhania.
"Z toho vyplýva, že už samotné iniciovanie trestného konania a poučenie subjektu daňovej a odvodovej povinnosti o možnosti uplatnenia inštitútu účinnej ľútosti má veľký význam a následne aj pozitívny ekonomický efekt," uviedla Predajňová.
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár už v minulosti ale aktuálny inštitút účinnej ľútosti kritizoval. Prijal by jeho zmenu. A to takú, aby absolútnu beztrestnosť získal iba ten páchateľ, ktorý sa k činu sám dobrovoľne prizná a iniciatívne vykoná kroky k odstráneniu škodlivého následku.
"Ak sa tento inštitút má uplatňovať aj v prípadoch, ak trestná činnosť páchateľa bola odhalená orgánmi činnými v trestnom konaní, tak podľa môjho názoru by jeho účinná ľútosť mala byť zohľadnená iba pri určovaní druhu a výmere trestu. V tomto štádiu by mu už nemala účinná ľútosť zaručovať beztrestnosť," uviedol Čižnár.
Súčasnú podobu účinnej ľútosti považuje za "niečo, čo zodpovedá pojmu z núdze cnosť". Páchateľ totiž podľa Čižnárových slov "ľutuje" až vtedy, keď je jeho trestná činnosť odhalená a hrozí mu trestné stíhanie a trest. "Potom nastupuje otázka o akú 'ľútosť' vlastne ide," zamýšľa sa generálny prokurátor.
