Oznámila to expertná skupina, ktorá radí dánskej vláde v otázkach súvisiacich so zmenami klímy.
Autor TASR
Kodaň 21. februára (TASR) - Dánski poľnohospodári musia do roku 2030 znížiť produkciu až o jednu pätinu, ak chce krajina dosiahnuť svoje ambiciózne klimatické ciele. Oznámila to v stredu expertná skupina, ktorá radí dánskej vláde v otázkach súvisiacich so zmenami klímy. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Dánsko by sa mohlo stať prvou krajinou na svete, ktorá zdaní emisie v poľnohospodárstve po tom, čo Nový Zéland minulý rok odložil zavedenie takejto dane na koniec roka 2025. Viac ako polovica pôdy v Dánsku sa podľa odhadov využíva na poľnohospodárske účely, pričom agrosektor sa podieľa približne tretinou na celkových emisiách uhlíka v krajine.
Uhlíková daň by mohla Dánsku pomôcť dosiahnuť právne záväzný cieľ, ktorý je dosiahnuť do roku 2030 zníženie emisií skleníkových plynov o 70 % oproti úrovniam z roku 1990. Takéto opatrenie by však znamenalo vyššie náklady pre poľnohospodárov a v dôsledku toho nižšiu produkciu, uviedli vládni poradcovia v správe, v ktorej sa pracuje s troma scenármi zdanenia.
Najväčší vplyv by mala daň vo výške 750 dánskych korún (100,61 eura) za milión ton vypusteného oxidu uhličitého. Zvažovali sa aj nižšie dane vo výške 350 a 150 DKK.
"Všetky naše modely budú znamenať zníženie poľnohospodárskej produkcie a zamestnanosti," povedal profesor Michael Svarrer, ktorý stojí na čele skupiny.
Dánsko je významným exportérom bravčového mäsa a mliečnych výrobkov. Tri scenáre zdanenia by znížili poľnohospodársku produkciu krajiny o 6 % až 15 %, pričom produkcia hovädzieho a bravčového mäsa by v prípade zavedenia najvyššej dane klesla približne o 20 %.
(1 EUR = 7,4542 DKK)
Dánsko by sa mohlo stať prvou krajinou na svete, ktorá zdaní emisie v poľnohospodárstve po tom, čo Nový Zéland minulý rok odložil zavedenie takejto dane na koniec roka 2025. Viac ako polovica pôdy v Dánsku sa podľa odhadov využíva na poľnohospodárske účely, pričom agrosektor sa podieľa približne tretinou na celkových emisiách uhlíka v krajine.
Uhlíková daň by mohla Dánsku pomôcť dosiahnuť právne záväzný cieľ, ktorý je dosiahnuť do roku 2030 zníženie emisií skleníkových plynov o 70 % oproti úrovniam z roku 1990. Takéto opatrenie by však znamenalo vyššie náklady pre poľnohospodárov a v dôsledku toho nižšiu produkciu, uviedli vládni poradcovia v správe, v ktorej sa pracuje s troma scenármi zdanenia.
Najväčší vplyv by mala daň vo výške 750 dánskych korún (100,61 eura) za milión ton vypusteného oxidu uhličitého. Zvažovali sa aj nižšie dane vo výške 350 a 150 DKK.
"Všetky naše modely budú znamenať zníženie poľnohospodárskej produkcie a zamestnanosti," povedal profesor Michael Svarrer, ktorý stojí na čele skupiny.
Dánsko je významným exportérom bravčového mäsa a mliečnych výrobkov. Tri scenáre zdanenia by znížili poľnohospodársku produkciu krajiny o 6 % až 15 %, pričom produkcia hovädzieho a bravčového mäsa by v prípade zavedenia najvyššej dane klesla približne o 20 %.
(1 EUR = 7,4542 DKK)