Akadémia TASR
Všetky správy
Fórum sa tento rok uskutoční v zložitej globálnej ekonomickej a politickej situácii.
Autor TASR
Davos 20. januára (TASR) - V stredu (21.1.) sa začne vo švajčiarskom Davose štvordňové Svetové ekonomické fórum (WEF) 2015. Informuje o tom DPA.
Na podujatí sa očakáva do 2500 osobností svetového hospodárstva, finančníctva, podnikateľských kruhov a politiky. WEF sa tento rok uskutoční v zložitej globálnej ekonomickej a politickej situácii. Finančná a hospodárska kríza síce pominula, ale Európa a rozvojové krajiny čelia novým výzvam, ktoré naplno zamestnajú účastníkov akcie od jej začiatku až do konca v sobotu (24.1.).
Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová udalo tón, v ktorom by sa diskusie na fóre mohli konať. Minulý týždeň vo štvrtok (15.1.) hovorila vo Washingtone o rizikách globálnej ekonomiky v pokrízovom období. Priveľa krajín ešte zaťažujú dôsledky finančnej krízy. Zostali im po nej vysoké dlhy a vysoká nezamestnanosť. Podnikateľské subjekty a domácnosti sa obávajú investovať a nakupovať, lebo budúcnosť pokladajú za neistú.
Osobitne sa bude diskutovať o problematickom zámere Európskej centrálnej banky (ECB), o jej zámere vo veľkom rozsahu nakupovať štátne dlhopisy, aby podporila slabú konjunktúru a odvrátila nebezpečenstvo deflácie v eurozóne.
Medzi hosťami v Davose by mala byť aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Predstavitelia Nemecka a nemeckí ekonomickí experti vystupujú proti nákupu dlhopisov ECB. Pochybujú o tom, či opatrenie bude efektívne a poukazujú na riziká, ktoré môžu priniesť nemeckým daňovým poplatníkom.
Veľká pozornosť sa sústredí aj na Grécko, v ktorom sa v nedeľu (25.1.) uskutočnia predčasné parlamentné voľby. V prieskumoch vedie opozičná ľavicová strana Syriza, ktorá sľubuje skončiť s úsporným programom, proti čomu je Európska komisia i MMF. Syriza chce zvýšiť minimálnu mzdu a presvedčiť členov eurozóny, aby Grécku odpustili časť zahraničného dlhu. Odklon od politiky úspor by však zaviedol Grécko späť na nebezpečnú cestu finančných a hospodárskych problémov.
Rozvojovým krajinám spôsobuje ťažkosti rast kurzu amerického dolára. Prudký pokles ceny ropy zasiahol do rozpočtov viacerých jej exportérov, najmä Ruska a Nigérie.
Na fóre sa bude diskutovať aj o dôsledkoch rozpínavosti islamských extrémistov na Blízkom východe a o pokračujúcom konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou.
Na podujatí sa očakáva do 2500 osobností svetového hospodárstva, finančníctva, podnikateľských kruhov a politiky. WEF sa tento rok uskutoční v zložitej globálnej ekonomickej a politickej situácii. Finančná a hospodárska kríza síce pominula, ale Európa a rozvojové krajiny čelia novým výzvam, ktoré naplno zamestnajú účastníkov akcie od jej začiatku až do konca v sobotu (24.1.).
Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová udalo tón, v ktorom by sa diskusie na fóre mohli konať. Minulý týždeň vo štvrtok (15.1.) hovorila vo Washingtone o rizikách globálnej ekonomiky v pokrízovom období. Priveľa krajín ešte zaťažujú dôsledky finančnej krízy. Zostali im po nej vysoké dlhy a vysoká nezamestnanosť. Podnikateľské subjekty a domácnosti sa obávajú investovať a nakupovať, lebo budúcnosť pokladajú za neistú.
Osobitne sa bude diskutovať o problematickom zámere Európskej centrálnej banky (ECB), o jej zámere vo veľkom rozsahu nakupovať štátne dlhopisy, aby podporila slabú konjunktúru a odvrátila nebezpečenstvo deflácie v eurozóne.
Medzi hosťami v Davose by mala byť aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Predstavitelia Nemecka a nemeckí ekonomickí experti vystupujú proti nákupu dlhopisov ECB. Pochybujú o tom, či opatrenie bude efektívne a poukazujú na riziká, ktoré môžu priniesť nemeckým daňovým poplatníkom.
Veľká pozornosť sa sústredí aj na Grécko, v ktorom sa v nedeľu (25.1.) uskutočnia predčasné parlamentné voľby. V prieskumoch vedie opozičná ľavicová strana Syriza, ktorá sľubuje skončiť s úsporným programom, proti čomu je Európska komisia i MMF. Syriza chce zvýšiť minimálnu mzdu a presvedčiť členov eurozóny, aby Grécku odpustili časť zahraničného dlhu. Odklon od politiky úspor by však zaviedol Grécko späť na nebezpečnú cestu finančných a hospodárskych problémov.
Rozvojovým krajinám spôsobuje ťažkosti rast kurzu amerického dolára. Prudký pokles ceny ropy zasiahol do rozpočtov viacerých jej exportérov, najmä Ruska a Nigérie.
Na fóre sa bude diskutovať aj o dôsledkoch rozpínavosti islamských extrémistov na Blízkom východe a o pokračujúcom konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou.
