Bratislava 21. apríla (TASR) - V roku 2016 by mal klesnúť deficit verejných financií, vzrásť by mali daňové a odvodové príjmy štátu a zrýchliť by sa mal aj hospodársky rast Slovenska. Vyplýva to z Návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018, ktorý má v stredu (22.4.) prerokovať kabinet Roberta Fica (Smer-SD).

Deficit verejnej správy by mal v budúcom roku dosiahnuť úroveň 1,93 % hrubého domáceho produktu (HDP). "Za predpokladu naplnenia schváleného rozpočtu na rok 2015 sa pri stanovení cieľa na rok 2016 uvažuje s medziročným zlepšením štrukturálneho salda o 0,35 % HDP, čo zodpovedá deficitu verejnej správy na úrovni 1,93 % HDP," priblížil rezort financií, ktorý materiál predkladá na rokovanie vlády.

Podľa aktuálnych predpokladov by mal v ďalších rokoch deficit postupne klesať na 1,38 % HDP v roku 2017 a 1,01 % HDP v roku 2018. Rezort financií by však chcel schodok znížiť ešte výraznejšie. Vyčíslil, že na dosiahnutie cieľa na úrovni 0,88 % HDP v roku 2017 je potrebné prijať dodatočné opatrenia v objeme 462,9 milióna eur. V roku 2018 by bolo potrebné uskutočniť opatrenia vo výške 435,7 milióna eur, čím by schodok mohol klesnúť na 0,53 % HDP.

Hrubý dlh verejnej správy by sa mal udržať pod hranicou 55 % HDP. V budúcom roku by mal dosiahnuť úroveň 52,8 % HDP, v roku 2017 by mal klesnúť na 51,9 % HDP a v roku 2018 ďalej na 50,3 % HDP. "Z medzinárodných záväzkov Slovenska voči Európskemu nástroju finančnej stability (EFSF) a Európskemu mechanizmu pre stabilitu (ESM) sa na roky 2016 až 2018 nepredpokladajú ďalšie vplyvy na verejný dlh," avizoval rezort financií.

Rásť by mali daňové a odvodové príjmy. V budúcom roku by mali dosiahnuť úroveň 22,6 miliardy eur a v ďalších rokoch sa postupne zvyšovať na 23,5 miliardy eur a 24,8 miliardy eur. Prognóza jednotlivých daní na nasledujúce roky je ovplyvnená najmä makroekonomickým vývojom, ktorý bude v najbližších rokoch z pohľadu daňových príjmov menej priaznivý.

"Vyšší reálny ekonomický rast a väčšia kúpyschopnosť vďaka vyššej reálnej mzde majú na daňové príjmy pozitívny vplyv. Nad ním ale prevažuje vplyv nízkej inflácie, znižujúcej nominálne základne, z ktorých sa platí väčšina daní," upozornilo ministerstvo.

Na výnos dane z pridanej hodnoty (DPH) majú podľa neho negatívne vplývať aj nižšie vládne výdavky. "Zlepšovanie úspešnosti výberu DPH a vyššia ziskovosť firiem kompenzuje negatívny vplyv makroekonomickej prognózy," doplnil rezort financií.

Celkové výdavky štátneho rozpočtu by mali v budúcom roku predstavovať 15,6 miliardy eur, v roku 2017 by mali dosiahnuť úroveň takmer 17 miliárd eur a v roku 2018 by sa mali zvýšiť na 17,5 miliardy eur.

Ako ďalej vyplýva z návrhu východísk, v rokoch 2016 a 2017 by mala slovenská ekonomika rásť 3,6-% tempom a v roku 2018 by mal rast dosiahnuť úroveň 3,7 %.

Postupne by sa mal znižovať aj počet ľudí bez práce. V budúcom roku by mala miera nezamestnanosti klesnúť na 12,2 % a v roku 2017 by mala dosiahnuť 11,4 %.

Rast spotrebiteľských cien by mal postupne zrýchľovať, a to z úrovne 1,6 % v roku 2016 na 2 % v roku 2017.