Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V porovnaní s predchádzajúcou predikciou centrálnej banky je odhad deficitu na rok 2023 mierne lepší, a to o 0,4 p. b.
Autor TASR
Bratislava 25. júna (TASR) - Hospodárenie slovenských verejných financií by sa malo v roku 2023 oproti tomu predchádzajúcemu zhoršiť o 3,7 percentuálneho bodu (p. b.). Deficit by tak mal dosiahnuť 5,7 % hrubého domáceho produktu (HDP). Predpokladá to Národná banka Slovenska (NBS) v aktuálnej analýze ekonomického a menového vývoja v SR. Na ďalšie dva roky očakáva schodky na podobnej úrovni 6,3 % a 5,3 % HDP.
"Vyšší deficit je na jednej strane spôsobený dočasnými opatreniami na kompenzáciu vysokých cien energií, no väčšinu z neho tvorí štrukturálne saldo. Jeho vysokú úroveň spôsobujú permanentné faktory - vysoké sociálne výdavky súvisiace s oneskoreným vplyvom inflácie a vysoká úroveň permanentných opatrení, najmä tzv. rodinný balíček," priblížila centrálna banka.
Pripomenula, že vysoká inflácia pôsobila najprv v roku 2022 na verejné financie pozitívne cez vyššie daňové príjmy. Systém valorizácie sociálnych dávok spôsobuje oneskorenie jej negatívneho vplyvu o jeden rok, čo sa prejavuje práve od roku 2023. Spolu s prijatými sociálnymi opatreniami na podporu rodiny, ktoré majú permanentný charakter, spôsobujú podľa NBS vysoké úrovne štrukturálneho salda v celom horizonte jej prognózy. V rokoch 2024 a 2025 je v ňom zohľadnené aj očakávané dodanie vojenskej techniky.
V porovnaní s predchádzajúcou predikciou centrálnej banky je odhad deficitu na rok 2023 mierne lepší, a to o 0,4 p. b. "Priaznivý vývoj na trhoch s energetickými komoditami priniesol nižšiu očakávanú potrebu opatrení kompenzujúcich vysoké ceny energií, čo sa prejavuje najmä v roku 2023 a čiastočne aj v roku 2024. Horší než očakávaný makroekonomický vývoj však pôsobí negatívne na daňové príjmy v celom horizonte prognózy," vysvetlila NBS.
Spolu s potrebou vyšších výdavkov kvôli pretrvávajúcej vyššej inflácii, najmä na sociálne výdavky a vládne investície, je tak revízia prognózy verejných financií v roku 2024 menej pozitívna (0,3 p. b.) a v roku 2025 dokonca mierne negatívna (-0,4 p. b.).
Verejný dlh v minulom roku klesol pod 60-percentnú hranicu na úroveň 57,8 % HDP, zotrval však stále nad horným limitom dlhovej brzdy. V tomto roku sa očakáva ďalší pokles dlhu, avšak oveľa miernejším tempom na 57,4 % HDP, predpovedá centrálna banka. V nasledujúcich rokoch by mal verejný dlh opäť postupne rásť až na 58,7 % HDP v roku 2025.
"Pri rastúcich úrokových nákladoch spojených s emisiou nového dlhu sa predpokladá využitie naakumulovaných rezerv na financovanie rozpočtového deficitu. Čiastočné financovanie z rezerv by malo prispieť k zmierneniu rastu zadlžovania," doplnila NBS.
"Vyšší deficit je na jednej strane spôsobený dočasnými opatreniami na kompenzáciu vysokých cien energií, no väčšinu z neho tvorí štrukturálne saldo. Jeho vysokú úroveň spôsobujú permanentné faktory - vysoké sociálne výdavky súvisiace s oneskoreným vplyvom inflácie a vysoká úroveň permanentných opatrení, najmä tzv. rodinný balíček," priblížila centrálna banka.
Pripomenula, že vysoká inflácia pôsobila najprv v roku 2022 na verejné financie pozitívne cez vyššie daňové príjmy. Systém valorizácie sociálnych dávok spôsobuje oneskorenie jej negatívneho vplyvu o jeden rok, čo sa prejavuje práve od roku 2023. Spolu s prijatými sociálnymi opatreniami na podporu rodiny, ktoré majú permanentný charakter, spôsobujú podľa NBS vysoké úrovne štrukturálneho salda v celom horizonte jej prognózy. V rokoch 2024 a 2025 je v ňom zohľadnené aj očakávané dodanie vojenskej techniky.
V porovnaní s predchádzajúcou predikciou centrálnej banky je odhad deficitu na rok 2023 mierne lepší, a to o 0,4 p. b. "Priaznivý vývoj na trhoch s energetickými komoditami priniesol nižšiu očakávanú potrebu opatrení kompenzujúcich vysoké ceny energií, čo sa prejavuje najmä v roku 2023 a čiastočne aj v roku 2024. Horší než očakávaný makroekonomický vývoj však pôsobí negatívne na daňové príjmy v celom horizonte prognózy," vysvetlila NBS.
Spolu s potrebou vyšších výdavkov kvôli pretrvávajúcej vyššej inflácii, najmä na sociálne výdavky a vládne investície, je tak revízia prognózy verejných financií v roku 2024 menej pozitívna (0,3 p. b.) a v roku 2025 dokonca mierne negatívna (-0,4 p. b.).
Verejný dlh v minulom roku klesol pod 60-percentnú hranicu na úroveň 57,8 % HDP, zotrval však stále nad horným limitom dlhovej brzdy. V tomto roku sa očakáva ďalší pokles dlhu, avšak oveľa miernejším tempom na 57,4 % HDP, predpovedá centrálna banka. V nasledujúcich rokoch by mal verejný dlh opäť postupne rásť až na 58,7 % HDP v roku 2025.
"Pri rastúcich úrokových nákladoch spojených s emisiou nového dlhu sa predpokladá využitie naakumulovaných rezerv na financovanie rozpočtového deficitu. Čiastočné financovanie z rezerv by malo prispieť k zmierneniu rastu zadlžovania," doplnila NBS.
