Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pozitívny vplyv na rozpočet na úrovni 0,98 % HDP bude mať nižšia potreba financovania pomoci v súvislosti s rastom cien energií, ako sa pôvodne predpokladalo, konštatuje v správe rezort financií.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 15. augusta (TASR) - VVerejné financie skončia tento rok so schodkom na úrovni 6,85 % hrubého domáceho produktu (HDP). V porovnaní s rozpočtom na tento rok, ktorý bol schválený s deficitom 6,44 % HDP, je to viac o 0,41 % alebo 412 miliónov eur. Dôvodom je najmä legislatíva, ktorú prijali poslanci v Národnej rade (NR) SR bez riadneho legislatívneho procesu, pričom rozpočet s takýmito výdavkami nepočítal. Vyplýva to zo správy o očakávanom skutočnom vývoji verejných financií za rok 2023, ktorú v utorok zverejnilo Ministerstvo financií (MF) SR.
Pozitívny vplyv na rozpočet na úrovni 0,98 % HDP bude mať nižšia potreba financovania pomoci v súvislosti s rastom cien energií, ako sa pôvodne predpokladalo, konštatuje v správe rezort financií. Naopak, negatívom na úrovni -1,03 % HDP je krytie zvýšených nárokov na rozpočet vyvolaných prijímanou legislatívou parlamentom a vládou, z čoho presunutá valorizácia dôchodkov zo začiatku budúceho roka na tento rok predstavuje -0,43 % HDP. Aktualizáciou daňovej prognózy dochádza k negatívnemu vplyvu na schodok na úrovni -0,36 % HDP.
Nižšie ako očakávané budú tento rok výdavky v súvislosti s nárastom cien energií. Kým rozpočet počítal s prostriedkami na úrovni 3,4 miliardy eur, skutočné výdavky z národných zdrojov podľa aktuálneho odhadu dosiahnu približne 2,22 miliardy eur. Okrem toho sa predpokladá použitie prostriedkov z eurofondov na úrovni 594 miliónov eur.
"Úsporu na strane výdavkov štátneho rozpočtu však nemožno očakávať. Bude totiž potrebné zabezpečiť financovanie zvýšených nárokov na štátny rozpočet vyvolaných prijímanou legislatívou v NR SR a vládou SR vo výške 720 miliónov eur, ako aj zvýšenej platby za poistencov štátu v rámci verejného zdravotného poistenia na úrovni 340 miliónov eur v dôsledku akútnej situácie vo verejnom zdravotnom poistení," priblížil rezort financií.
Legislatívna smršť v parlamente mala podľa MF za dôsledok ťarchu na verejné financie, ktorá skoro dvojnásobne prevyšuje rezervy na riešenie vplyvov očakávaných legislatívnych zmien. Rozpočet musí totiž v tomto roku zabezpečiť financovanie pre prijaté opatrenia v objeme takmer 1,6 miliardy eur. Zahŕňajú napríklad mimoriadnu valorizáciu dôchodkov vo výške 524 miliónov eur. Príslušná rezerva v rozpočte bola pritom necelých 860 miliónov eur.
"Aktualizáciou daňovej prognózy dochádza k negatívnemu vplyvu na deficit rozpočtu verejnej správy v roku 2023 na úrovni 434 miliónov eur. Ide najmä o výpadok odvodových príjmov Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní či zvýšenie daňového bonusu na dieťa," dodalo ministerstvo.
Hrubý verejný dlh v roku 2023 dosiahne podľa aktuálneho odhadu 57,1 % HDP, o necelé 2 percentuálne body (p. b.) menej oproti predpokladom rozpočtu. Stále sa však udrží v najprísnejšom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Hlavným dôvodom nižšieho než očakávaného zadlženia verejnej správy sú nižšie hotovostné schodky štátneho rozpočtu v minulom a aktuálnom roku.
Pozitívny vplyv na rozpočet na úrovni 0,98 % HDP bude mať nižšia potreba financovania pomoci v súvislosti s rastom cien energií, ako sa pôvodne predpokladalo, konštatuje v správe rezort financií. Naopak, negatívom na úrovni -1,03 % HDP je krytie zvýšených nárokov na rozpočet vyvolaných prijímanou legislatívou parlamentom a vládou, z čoho presunutá valorizácia dôchodkov zo začiatku budúceho roka na tento rok predstavuje -0,43 % HDP. Aktualizáciou daňovej prognózy dochádza k negatívnemu vplyvu na schodok na úrovni -0,36 % HDP.
Nižšie ako očakávané budú tento rok výdavky v súvislosti s nárastom cien energií. Kým rozpočet počítal s prostriedkami na úrovni 3,4 miliardy eur, skutočné výdavky z národných zdrojov podľa aktuálneho odhadu dosiahnu približne 2,22 miliardy eur. Okrem toho sa predpokladá použitie prostriedkov z eurofondov na úrovni 594 miliónov eur.
"Úsporu na strane výdavkov štátneho rozpočtu však nemožno očakávať. Bude totiž potrebné zabezpečiť financovanie zvýšených nárokov na štátny rozpočet vyvolaných prijímanou legislatívou v NR SR a vládou SR vo výške 720 miliónov eur, ako aj zvýšenej platby za poistencov štátu v rámci verejného zdravotného poistenia na úrovni 340 miliónov eur v dôsledku akútnej situácie vo verejnom zdravotnom poistení," priblížil rezort financií.
Legislatívna smršť v parlamente mala podľa MF za dôsledok ťarchu na verejné financie, ktorá skoro dvojnásobne prevyšuje rezervy na riešenie vplyvov očakávaných legislatívnych zmien. Rozpočet musí totiž v tomto roku zabezpečiť financovanie pre prijaté opatrenia v objeme takmer 1,6 miliardy eur. Zahŕňajú napríklad mimoriadnu valorizáciu dôchodkov vo výške 524 miliónov eur. Príslušná rezerva v rozpočte bola pritom necelých 860 miliónov eur.
"Aktualizáciou daňovej prognózy dochádza k negatívnemu vplyvu na deficit rozpočtu verejnej správy v roku 2023 na úrovni 434 miliónov eur. Ide najmä o výpadok odvodových príjmov Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní či zvýšenie daňového bonusu na dieťa," dodalo ministerstvo.
Hrubý verejný dlh v roku 2023 dosiahne podľa aktuálneho odhadu 57,1 % HDP, o necelé 2 percentuálne body (p. b.) menej oproti predpokladom rozpočtu. Stále sa však udrží v najprísnejšom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Hlavným dôvodom nižšieho než očakávaného zadlženia verejnej správy sú nižšie hotovostné schodky štátneho rozpočtu v minulom a aktuálnom roku.
