Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa najnovších údajov rezortu financií boli aj príjmy štátu ku koncu októbra medziročne nižšie, a to o 2,9 %.
Autor TASR
Bratislava 4. novembra (TASR) – Ministerstvu financií by sa mohli v tomto roku splniť ciele a deficit verejných financií by mohol klesnúť pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Na základe súčasného vývoja štátneho rozpočtu to predpokladajú ekonomickí analytici. Na konci septembra bol deficit hospodárenia štátu medziročne nižší o viac ako 494 miliónov eur.
"Aktuálny vývoj štátneho rozpočtu na hotovostnej báze naznačuje, že štátny rozpočet ako hlavná zložka okruhu verejných financií by mal významnou mierou prispieť k stlačeniu deficitu verejných financií pod úroveň 3 % HDP v tomto roku. Hlavný rizikom pre dosiahnutie tohto cieľa tak ostávajú ostatné zložky verejných financií, najmä hospodárenie samospráv," upozornil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Štátny rozpočet dosiahol ku koncu októbra schodok vo výške 1,97 miliardy eur. Za desať mesiacov tohto roka je tak nižší o viac ako 20 %. "Za poklesom deficitu stoji najmä nižšie ako plánované čerpanie bežných výdavkov, keďže ku koncu októbra bolo vyčerpaných len 71 % sumy určenej na celý rok. Aj kapitálové výdavky boli zatiaľ vyčerpané len na 40 % celoročného plánu, no ich priebeh je veľmi sezónny a najväčšie sumy sú preplácané tradične až v decembri," priblížil analytik Tatra banky Juraj Valachy.
Podľa najnovších údajov rezortu financií boli aj príjmy štátu ku koncu októbra medziročne nižšie, a to o 2,9 %. Podľa Koršňáka sa pod to podpísali najmä nižšie príjmy z dividend a eurofondov. Zvýšili sa však daňové príjmy, ktoré medziročne vzrástli o 6,2 %. "Prispeli k tomu najmä príjmy právnických osôb a výber dane z pridanej hodnoty. Väčšina podnikov však platí preddavkové dane, reálny vývoj sa tak pravdepodobne v hotovostnom rozpočte ukáže až po ročnom daňovom vyrovnaní na jar budúceho roka," avizoval Koršňák. Zároveň doplnil, že zlepšenie výberu DPH ovplyvnilo okrem ekonomického rastu pravdepodobne aj zintenzívnenie snahy o zabránenie daňovým únikom.
Výdavky štátneho rozpočtu boli ku koncu septembra medziročne nižšie o 6,4 %. "Väčšina poklesu ide na vrub zníženého transferu do rozpočtu Sociálnej poisťovne v dôsledku zníženia odvodu do 2. piliera dôchodkového sporenia. Po zohľadnení toho efektu by výdavky rozpočtu boli medziročne nižšie o 1,2 %. Výrazný medziročný pokles zaznamenali náklady na obsluhu štátneho dlhu aj vďaka priaznivej situácií na finančných trhoch, ale aj kapitálové výdavky," dodal Koršňák.
"Aktuálny vývoj štátneho rozpočtu na hotovostnej báze naznačuje, že štátny rozpočet ako hlavná zložka okruhu verejných financií by mal významnou mierou prispieť k stlačeniu deficitu verejných financií pod úroveň 3 % HDP v tomto roku. Hlavný rizikom pre dosiahnutie tohto cieľa tak ostávajú ostatné zložky verejných financií, najmä hospodárenie samospráv," upozornil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Štátny rozpočet dosiahol ku koncu októbra schodok vo výške 1,97 miliardy eur. Za desať mesiacov tohto roka je tak nižší o viac ako 20 %. "Za poklesom deficitu stoji najmä nižšie ako plánované čerpanie bežných výdavkov, keďže ku koncu októbra bolo vyčerpaných len 71 % sumy určenej na celý rok. Aj kapitálové výdavky boli zatiaľ vyčerpané len na 40 % celoročného plánu, no ich priebeh je veľmi sezónny a najväčšie sumy sú preplácané tradične až v decembri," priblížil analytik Tatra banky Juraj Valachy.
Podľa najnovších údajov rezortu financií boli aj príjmy štátu ku koncu októbra medziročne nižšie, a to o 2,9 %. Podľa Koršňáka sa pod to podpísali najmä nižšie príjmy z dividend a eurofondov. Zvýšili sa však daňové príjmy, ktoré medziročne vzrástli o 6,2 %. "Prispeli k tomu najmä príjmy právnických osôb a výber dane z pridanej hodnoty. Väčšina podnikov však platí preddavkové dane, reálny vývoj sa tak pravdepodobne v hotovostnom rozpočte ukáže až po ročnom daňovom vyrovnaní na jar budúceho roka," avizoval Koršňák. Zároveň doplnil, že zlepšenie výberu DPH ovplyvnilo okrem ekonomického rastu pravdepodobne aj zintenzívnenie snahy o zabránenie daňovým únikom.
Výdavky štátneho rozpočtu boli ku koncu septembra medziročne nižšie o 6,4 %. "Väčšina poklesu ide na vrub zníženého transferu do rozpočtu Sociálnej poisťovne v dôsledku zníženia odvodu do 2. piliera dôchodkového sporenia. Po zohľadnení toho efektu by výdavky rozpočtu boli medziročne nižšie o 1,2 %. Výrazný medziročný pokles zaznamenali náklady na obsluhu štátneho dlhu aj vďaka priaznivej situácií na finančných trhoch, ale aj kapitálové výdavky," dodal Koršňák.
