Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vypusteniu emisií je možné zabrániť aj zeleňou v mestách. Zastavané územie totiž obmedzuje schopnosť zachytávať zrážkovú vodu.
Autor TASR
Bratislava 24. novembra (TASR) - Zabrániť emisiám je možné prostredníctvom dekarbonizačných projektov. Napríklad energetické využitie odpadu, obnoviteľný zdroj geotermálnej energie či zeleň v mestách by do roku 2030 dokázali zabrániť vypusteniu vyše 2,4 milióna ton emisií. Upozornila na to agentúra GreenTalk.
Zneškodnenie odpadov, najmä formou skládkovania, patrí podľa Bielej knihy odpadového hospodárstva (BKOH) SR k najmenej žiaducim a podporovaným činnostiam nakladania s odpadmi. Zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO) v Košiciach zabraňuje 75.000 tonám emisií ročne, a to napriek tomu, že aj spaľovaním vznikajú emisie. Sú však podľa agentúry nižšie ako celková emisná stopa pri skládkovaní. Ak by došlo k realizácii nových ZEVO alebo k rozšíreniu prevádzkovej kapacity už existujúcich, do roku 2030 by sa zabránilo dvom miliónom ton emisií. Je to približne rovnaká úspora, ako keby bolo odstavených z ciest vyše 1,5 milióna osobných áut.
Pokiaľ ide o geotermálnu energiu, na Slovensku sa v súčasnosti využíva primárne na rekreáciu. Ako zdroj tepla na vykurovanie ju používa napríklad mesto Veľký Meder. Ku geotermálne vykurovaným mestám majú v roku 2026 pribudnúť aj Košice.
"Projekt geotermálneho vrtu pri Ďurkove, spolurealizovaný štátnou spoločnosťou MH Teplárenský Holding (MHTH), bude najväčším geotermálnym projektom v strednej Európe na výrobu tepla a v auguste získal štatút národného projektu," pripomenula agentúra GreenTalk s tým, že vrt zníži množstvo vypustených emisií o 275.000 ton, z toho 86.000 ton do roku 2030. Pri jeho plnom využití je možné zabrániť viac ako 46.000 tonám emisií ročne.
Vypusteniu emisií je možné zabrániť aj zeleňou v mestách. Zastavané územie totiž obmedzuje schopnosť zachytávať zrážkovú vodu. Na zníženie podielu zrážkovej vody v kanalizačnom systéme sú viaceré metódy záchytu ako napríklad dažďové záhrady či zelená infraštruktúra. Zelené strechy by tiež zabránili uvoľneniu 356.000 ton emisií do roku 2030.
V prípade plného využitia potenciálu všetkých opatrení by bolo možné zabrániť 3,7 milióna ton emisií.
Zneškodnenie odpadov, najmä formou skládkovania, patrí podľa Bielej knihy odpadového hospodárstva (BKOH) SR k najmenej žiaducim a podporovaným činnostiam nakladania s odpadmi. Zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO) v Košiciach zabraňuje 75.000 tonám emisií ročne, a to napriek tomu, že aj spaľovaním vznikajú emisie. Sú však podľa agentúry nižšie ako celková emisná stopa pri skládkovaní. Ak by došlo k realizácii nových ZEVO alebo k rozšíreniu prevádzkovej kapacity už existujúcich, do roku 2030 by sa zabránilo dvom miliónom ton emisií. Je to približne rovnaká úspora, ako keby bolo odstavených z ciest vyše 1,5 milióna osobných áut.
Pokiaľ ide o geotermálnu energiu, na Slovensku sa v súčasnosti využíva primárne na rekreáciu. Ako zdroj tepla na vykurovanie ju používa napríklad mesto Veľký Meder. Ku geotermálne vykurovaným mestám majú v roku 2026 pribudnúť aj Košice.
"Projekt geotermálneho vrtu pri Ďurkove, spolurealizovaný štátnou spoločnosťou MH Teplárenský Holding (MHTH), bude najväčším geotermálnym projektom v strednej Európe na výrobu tepla a v auguste získal štatút národného projektu," pripomenula agentúra GreenTalk s tým, že vrt zníži množstvo vypustených emisií o 275.000 ton, z toho 86.000 ton do roku 2030. Pri jeho plnom využití je možné zabrániť viac ako 46.000 tonám emisií ročne.
Vypusteniu emisií je možné zabrániť aj zeleňou v mestách. Zastavané územie totiž obmedzuje schopnosť zachytávať zrážkovú vodu. Na zníženie podielu zrážkovej vody v kanalizačnom systéme sú viaceré metódy záchytu ako napríklad dažďové záhrady či zelená infraštruktúra. Zelené strechy by tiež zabránili uvoľneniu 356.000 ton emisií do roku 2030.
V prípade plného využitia potenciálu všetkých opatrení by bolo možné zabrániť 3,7 milióna ton emisií.
