Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa ZSSK je preto potrebné investovať nielen do rekonštrukcie, ale aj do výstavby nových tratí.
Autor TASR
Bratislava 12. marca (TASR) – Na Slovensku sa od roku 1987 nevybudovala ani jedna nová železničná trať. Pritom napríklad Španielsko dokázalo za posledných dvadsaťpäť rokov vybudovať 2900 kilometrov vysokorýchlostných tratí. Aj takéto porovnanie zaznelo na pondelkovej medzinárodnej konferencii Železnica v 21. storočí, ktorú v Bratislave zorganizovala Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK).
Železničná doprava na Slovensku je totiž podľa generálneho riaditeľa ZSSK Filipa Hlubockého desiatky rokov podfinancovaná. Jednak ide o nedostatok financií na prevádzku železničnej dopravy, ale tiež predovšetkým o nedostatok peňazí na investície. "To je dlh, ktorý tu z minulosti máme, musíme ho dobiehať. A nedobiehame ho tým správnym smerom," konštatoval Hlubocký. Investície do železníc sú totiž podľa jeho slov na Slovensku v porovnaní s investíciami do ciest v pomere jedna ku deviatim.
Podľa ZSSK je preto potrebné investovať nielen do rekonštrukcie, ale aj do výstavby nových tratí. Dôležité je podľa Hlubockého napríklad postaviť 19,6-kilometrový (km) úsek koľajníc z Trnovca nad Váhom do Nitry, na ktorý sa už zadala štúdia. "To by skrátilo cestovanie vlakom medzi Bratislavou a Nitrou zo 100 minút na 50 minút," vyčíslil Hlubocký.
Zároveň treba podľa jeho slov výrazne zmodernizovať a prestavať takzvaný železničný uzol Bratislava. Ten tvoria koľaje v rámci hlavného mesta. V tomto prípade je podľa ZSSK potrebné napríklad budovanie nových zástaviek, alebo modernizácia koľají, pretože mnohé sú v technicky nevyhovujúcom stave.
Potenciál vidí Hlubocký aj vo zdvojkoľajnení úseku Kysak – Prešov, keďže v súčasnosti je na ňom len jedna koľaj. Potrebná by bola podľa dopravcu aj tretia koľaj na úseku z Bratislavy do Trnavy, ktorá by slúžila len na osobnú dopravu. "A možno je ešte potrebné spomenúť, že rekonštrukcia koľajníc za mestom Žilina je naplánovaná na rýchlosť 120 až 130 za kilometrov za hodinu (km/h), čo nepovažujeme za vyhovujúce," dodal Hlubocký.
Aj smerom od Žiliny na východ Slovenska vidí priestor na rýchlosť minimálne 160 km/h, ako je tomu v úseku z Bratislavy po Žilinu. Čo sa týka južnej trasy medzi Bratislavou a Košicami, ktorá premáva cez Zvolen, v tomto prípade je podľa ZSSK potrebná elektrifikácia trate v jej celom rozsahu. Teda aj od Zvolena po Košice.
Čo sa týka financovania takýchto plánov, Hlubocký vidí inšpiráciu aj v zahraničí. Napríklad Švajčiarsko má model, kde sa cestná doprava ako menej ekologická podieľa na financovaní železničnej dopravy, ktorá je ekologickejšia. "K dispozícii sú aj súkromné zdroje, čiže PPP projekty (projekty verejno-súkromného partnerstva)," dodal generálny riaditeľ ZSSK.
Pripomenul, že eurofondové zdroje z aktuálneho programového obdobia po roku 2020 skončia. Okrem európskych zdrojov sa preto podľa neho treba pozrieť aj na možnosti štátneho rozpočtu.
Železničná doprava na Slovensku je totiž podľa generálneho riaditeľa ZSSK Filipa Hlubockého desiatky rokov podfinancovaná. Jednak ide o nedostatok financií na prevádzku železničnej dopravy, ale tiež predovšetkým o nedostatok peňazí na investície. "To je dlh, ktorý tu z minulosti máme, musíme ho dobiehať. A nedobiehame ho tým správnym smerom," konštatoval Hlubocký. Investície do železníc sú totiž podľa jeho slov na Slovensku v porovnaní s investíciami do ciest v pomere jedna ku deviatim.
Podľa ZSSK je preto potrebné investovať nielen do rekonštrukcie, ale aj do výstavby nových tratí. Dôležité je podľa Hlubockého napríklad postaviť 19,6-kilometrový (km) úsek koľajníc z Trnovca nad Váhom do Nitry, na ktorý sa už zadala štúdia. "To by skrátilo cestovanie vlakom medzi Bratislavou a Nitrou zo 100 minút na 50 minút," vyčíslil Hlubocký.
Zároveň treba podľa jeho slov výrazne zmodernizovať a prestavať takzvaný železničný uzol Bratislava. Ten tvoria koľaje v rámci hlavného mesta. V tomto prípade je podľa ZSSK potrebné napríklad budovanie nových zástaviek, alebo modernizácia koľají, pretože mnohé sú v technicky nevyhovujúcom stave.
Potenciál vidí Hlubocký aj vo zdvojkoľajnení úseku Kysak – Prešov, keďže v súčasnosti je na ňom len jedna koľaj. Potrebná by bola podľa dopravcu aj tretia koľaj na úseku z Bratislavy do Trnavy, ktorá by slúžila len na osobnú dopravu. "A možno je ešte potrebné spomenúť, že rekonštrukcia koľajníc za mestom Žilina je naplánovaná na rýchlosť 120 až 130 za kilometrov za hodinu (km/h), čo nepovažujeme za vyhovujúce," dodal Hlubocký.
Aj smerom od Žiliny na východ Slovenska vidí priestor na rýchlosť minimálne 160 km/h, ako je tomu v úseku z Bratislavy po Žilinu. Čo sa týka južnej trasy medzi Bratislavou a Košicami, ktorá premáva cez Zvolen, v tomto prípade je podľa ZSSK potrebná elektrifikácia trate v jej celom rozsahu. Teda aj od Zvolena po Košice.
Čo sa týka financovania takýchto plánov, Hlubocký vidí inšpiráciu aj v zahraničí. Napríklad Švajčiarsko má model, kde sa cestná doprava ako menej ekologická podieľa na financovaní železničnej dopravy, ktorá je ekologickejšia. "K dispozícii sú aj súkromné zdroje, čiže PPP projekty (projekty verejno-súkromného partnerstva)," dodal generálny riaditeľ ZSSK.
Pripomenul, že eurofondové zdroje z aktuálneho programového obdobia po roku 2020 skončia. Okrem európskych zdrojov sa preto podľa neho treba pozrieť aj na možnosti štátneho rozpočtu.
