Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Očakáva sa, že čínska centrálna banka sa v určitom období k nákupom zlata opäť vráti, napriek vysokej cene.
Autor TASR
Peking 8. septembra (TASR) - Devízové rezervy Číny vzrástli minulý mesiac na vyše 3,2 bilióna USD, čo predstavuje najvyššiu úroveň za takmer deväť rokov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na údaje čínskej centrálnej banky. Dôvodom je najmä slabší kurz dolára. Zároveň vzrástla hodnota zlata v čínskej centrálnej banke, aj keď tá už štvrtý mesiac po sebe zlato nenakúpila.
Hodnota devízových rezerv v Číne, ktoré sú najväčšie na svete, sa v auguste zvýšila o 31,8 miliardy USD na 3,288 bilióna USD (2,96 bilióna eur). Znamená to rast druhý mesiac po sebe a najvyššiu hodnotu od decembra 2015. Napriek tomu rezervy mierne zaostali za odhadmi analytikov. Tí v prieskume agentúry Reuters počítali s rastom na 3,289 bilióna USD.
Pod zvýšenie hodnoty devízových rezerv v Číne na takmer deväťročné maximum sa podpísalo najmä oslabenie kurzu dolára oproti čínskemu jüanu. Kurz čínskej meny vzrástol oproti americkému doláru v auguste o 1,9 %, zatiaľ čo kurz dolára oproti košu šiestich svetových mien zaznamenal pokles o 2,2 %.
Čínska centrálna banka zároveň uviedla, že ani v auguste, už štvrtý mesiac po sebe, zlato nenakúpila. Napriek tomu jeho hodnota vzrástla o viac než 6 miliárd USD. Ku koncu augusta dosiahla 182,98 miliardy USD, zatiaľ čo ku koncu júla predstavovala 176,64 miliardy USD.
Cenu zlata v tomto roku podporili očakávania, že americká centrálna banka čoskoro pristúpi k redukcii úrokových sadzieb, navyše, podporu žltému kovu ako takzvanému bezpečnému prístavu poskytli aj konflikty vo viacerých oblastiach sveta a ekonomická neistota. Pre zvýšený nákup zlata sa rozhodlo viacero centrálnych bánk. Pred prerušením nákupov v máji nakupovala aj čínska centrálna banka, a to 18 mesiacov v rade.
Cena kovu vzrástla od začiatku roka približne o 21 %. Rekord zaznamenala 20. augusta, keď dosiahla 2531,60 USD za troyskú uncu (31,1 g). V súčasnosti je síce cena zlata na nižšej úrovni, od rekordu však príliš vzdialená nie je.
Očakáva sa, že čínska centrálna banka sa v určitom období k nákupom zlata opäť vráti, napriek vysokej cene. Dôvodom je však skôr politika než ekonomika, povedal Carsten Menke, analytik z banky Julius Baer. Čína má totiž záujem znížiť svoju závislosť od amerického dolára ako rezervného aktíva.
(1 EUR = 1,1103 USD)
Hodnota devízových rezerv v Číne, ktoré sú najväčšie na svete, sa v auguste zvýšila o 31,8 miliardy USD na 3,288 bilióna USD (2,96 bilióna eur). Znamená to rast druhý mesiac po sebe a najvyššiu hodnotu od decembra 2015. Napriek tomu rezervy mierne zaostali za odhadmi analytikov. Tí v prieskume agentúry Reuters počítali s rastom na 3,289 bilióna USD.
Pod zvýšenie hodnoty devízových rezerv v Číne na takmer deväťročné maximum sa podpísalo najmä oslabenie kurzu dolára oproti čínskemu jüanu. Kurz čínskej meny vzrástol oproti americkému doláru v auguste o 1,9 %, zatiaľ čo kurz dolára oproti košu šiestich svetových mien zaznamenal pokles o 2,2 %.
Čínska centrálna banka zároveň uviedla, že ani v auguste, už štvrtý mesiac po sebe, zlato nenakúpila. Napriek tomu jeho hodnota vzrástla o viac než 6 miliárd USD. Ku koncu augusta dosiahla 182,98 miliardy USD, zatiaľ čo ku koncu júla predstavovala 176,64 miliardy USD.
Cenu zlata v tomto roku podporili očakávania, že americká centrálna banka čoskoro pristúpi k redukcii úrokových sadzieb, navyše, podporu žltému kovu ako takzvanému bezpečnému prístavu poskytli aj konflikty vo viacerých oblastiach sveta a ekonomická neistota. Pre zvýšený nákup zlata sa rozhodlo viacero centrálnych bánk. Pred prerušením nákupov v máji nakupovala aj čínska centrálna banka, a to 18 mesiacov v rade.
Cena kovu vzrástla od začiatku roka približne o 21 %. Rekord zaznamenala 20. augusta, keď dosiahla 2531,60 USD za troyskú uncu (31,1 g). V súčasnosti je síce cena zlata na nižšej úrovni, od rekordu však príliš vzdialená nie je.
Očakáva sa, že čínska centrálna banka sa v určitom období k nákupom zlata opäť vráti, napriek vysokej cene. Dôvodom je však skôr politika než ekonomika, povedal Carsten Menke, analytik z banky Julius Baer. Čína má totiž záujem znížiť svoju závislosť od amerického dolára ako rezervného aktíva.
(1 EUR = 1,1103 USD)
