Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyplýva to z prieskumu v siedmich krajinách sveta. Prieskum sledoval základné náklady na dieťa v troch fázach života: novorodenec, prváčik a tínedžer.
Autor TASR
Bratislava 27. augusta – Náklady slovenských rodičov na dieťa sa šplhajú na stovky eur, v porovnaní s niektorými krajinami sú v SR najdrahšie školské pomôcky, naopak, náklady na novorodencov a tínedžerov sú najvyššie v Rusku. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu spoločnosti Home Credit Slovakia, ktorý sa uskutočnil v siedmich krajinách - Slovensko, Česká republika, Kazachstan, Bielorusko, Čína, Vietnam a Rusko. Prieskum sledoval základné náklady na dieťa v troch fázach života: novorodenec, prváčik a tínedžer.
Jednoznačne najvyššie náklady na novorodenca a tínedžera vykazuje Rusko. Náklady na novorodenca dosahujú až 2000 eur, na tínedžera dokonca 2600 eur. Len postieľka je oproti Slovensku desaťnásobne drahšia, kočiarik viac ako o polovicu.
„Náklady na dieťa v prvej triede na Slovensku tesne pred začiatkom školského roka dosahujú až 300 eur, čo je pre množstvo Slovákov aj polovica mesačného platu,“ komentuje výsledky prieskumu analytik Home Credit Michal Kozub. Navyše, táto suma zahŕňa len jednorazové nákupy pred nástupom do školy a náklady na prvý mesiac. Bežné prevádzkové výdavky, ako sú cestovné, stravné v školskej jedálni alebo školské výlety, navýšia celkovú sumu až o 2200 eur za rok.
Naopak, v Kazachstane a vo Vietname sú náklady na dieťa v prvej triede tretinové, v Bielorusku polovičné. Školskú aktovku, najdôležitejšiu pomôcku každého prváka, možno na Slovensku a v Česku zaobstarať zhruba od 40 eur. Podobná cena je aj v Číne. Pre priemerného Číňana je to zhruba jedna šestina platu, zatiaľ čo Slovák by si mohol kúpiť takých tašiek 22.
Slovenskí rodičia, ktorí majú šesťročné dieťa, minú najviac peňazí na hračky. Za nutné školské potreby, ako sú ceruzky, pastelky alebo pravítka, okrem aktovky, neminú Slováci viac ako 60 eur. V priemere za mesiac sú však schopní minúť až 80 eur za hračky pre svoje dieťa. Oproti tomu vo všetkých ostatných štátoch (okrem Česka) sú to minimálne náklady. „Z nášho prieskumu jasne vyplýva, že náklady na dieťa sú pre rodinu veľkou finančnou „skúškou“. Už samotná prvá výbava pre novorodenca je veľmi drahá. Rodičia však často nechcú šetriť na svojom vytúženom potomkovi, na čo sa spoliehajú aj výrobcovia hračiek a pomôcok a logicky sa to odráža v cene výrobku. Ceny niektorých hračiek sú však absolútne premrštené a nezodpovedajú ani ich kvalite, ani životnosti,“ uviedol Kozub.
Zaujímavé sú aj niektoré odlišnosti medzi krajinami. Školské jedálne nie sú pre Slovákov príliš drahé, v Kazachstane však majú teplé jedlo v školách deti zadarmo. V žiadnej krajine neexistuje nič ako „pastelkové“ (príspevky od štátu). Štáty ani v Číne, Bielorusku alebo Kazachstane neposkytujú zadarmo žiadne školské pomôcky.
Do myslenia rodičov sa v dlhodobom horizonte premieta snaha šetriť. Priemerný vek slovenskej matky pri prvom dieťati je 27,3 roka, na jednu matku pripadá 1,4 dieťaťa. Ešte v roku 1980 na jednu ženu pripadalo 2,3 dieťaťa. Za výrazne klesajúcou pôrodnosťou stoja ako jeden z faktorov aj zvyšujúce sa náklady na deti.
Jednoznačne najvyššie náklady na novorodenca a tínedžera vykazuje Rusko. Náklady na novorodenca dosahujú až 2000 eur, na tínedžera dokonca 2600 eur. Len postieľka je oproti Slovensku desaťnásobne drahšia, kočiarik viac ako o polovicu.
„Náklady na dieťa v prvej triede na Slovensku tesne pred začiatkom školského roka dosahujú až 300 eur, čo je pre množstvo Slovákov aj polovica mesačného platu,“ komentuje výsledky prieskumu analytik Home Credit Michal Kozub. Navyše, táto suma zahŕňa len jednorazové nákupy pred nástupom do školy a náklady na prvý mesiac. Bežné prevádzkové výdavky, ako sú cestovné, stravné v školskej jedálni alebo školské výlety, navýšia celkovú sumu až o 2200 eur za rok.
Naopak, v Kazachstane a vo Vietname sú náklady na dieťa v prvej triede tretinové, v Bielorusku polovičné. Školskú aktovku, najdôležitejšiu pomôcku každého prváka, možno na Slovensku a v Česku zaobstarať zhruba od 40 eur. Podobná cena je aj v Číne. Pre priemerného Číňana je to zhruba jedna šestina platu, zatiaľ čo Slovák by si mohol kúpiť takých tašiek 22.
Slovenskí rodičia, ktorí majú šesťročné dieťa, minú najviac peňazí na hračky. Za nutné školské potreby, ako sú ceruzky, pastelky alebo pravítka, okrem aktovky, neminú Slováci viac ako 60 eur. V priemere za mesiac sú však schopní minúť až 80 eur za hračky pre svoje dieťa. Oproti tomu vo všetkých ostatných štátoch (okrem Česka) sú to minimálne náklady. „Z nášho prieskumu jasne vyplýva, že náklady na dieťa sú pre rodinu veľkou finančnou „skúškou“. Už samotná prvá výbava pre novorodenca je veľmi drahá. Rodičia však často nechcú šetriť na svojom vytúženom potomkovi, na čo sa spoliehajú aj výrobcovia hračiek a pomôcok a logicky sa to odráža v cene výrobku. Ceny niektorých hračiek sú však absolútne premrštené a nezodpovedajú ani ich kvalite, ani životnosti,“ uviedol Kozub.
Zaujímavé sú aj niektoré odlišnosti medzi krajinami. Školské jedálne nie sú pre Slovákov príliš drahé, v Kazachstane však majú teplé jedlo v školách deti zadarmo. V žiadnej krajine neexistuje nič ako „pastelkové“ (príspevky od štátu). Štáty ani v Číne, Bielorusku alebo Kazachstane neposkytujú zadarmo žiadne školské pomôcky.
Do myslenia rodičov sa v dlhodobom horizonte premieta snaha šetriť. Priemerný vek slovenskej matky pri prvom dieťati je 27,3 roka, na jednu matku pripadá 1,4 dieťaťa. Ešte v roku 1980 na jednu ženu pripadalo 2,3 dieťaťa. Za výrazne klesajúcou pôrodnosťou stoja ako jeden z faktorov aj zvyšujúce sa náklady na deti.
