Bratislava 3. augusta (TASR) – Digitálne a online práce sú od stredy 31. júla pod dohľadom Bruselu. Začiatkom augusta totiž vstúpila do platnosti Smernica o transparentných a predvídateľných podmienkach v EÚ, ktorá má dosah aj na ľudí s atypickými formami zamestnania. Nové pravidlá sa budú vzťahovať na všetkých pracovníkov, ktorí pracujú aspoň 12 hodín za štyri týždne.

Podľa webovej stránky Európskeho parlamentu sa nová legislatíva vzťahuje na 200 miliónov zamestnancov EÚ, no zahrnie do svojej pôsobnosti aj približne tri milióny ľudí, ktorí pracujú v atypických formách zamestnania. Jednotlivé štáty EÚ majú na implementáciu smernice čas do 1. augusta 2022.

Ako informuje Veronika Husárová z komunikačného odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ministerstvo sa už na transpozíciu smernice pripravuje, no bude potrebná analýza, interná diskusia aj odborná diskusia s relevantnými subjektmi. Vzhľadom na to, že ide o nahradenie pôvodnej smernice z roku 1991, je časť tejto právnej úpravy už zahrnutá do platného Zákonníka práce.

Novinky sa dotýkajú napríklad aj práce v domácnostiach, práce na zavolanie, práce platenej poukážkami, práce pre platformy, ale aj stážistov a učňov. Legislatíva sa nebude týkať samostatne zárobkovo činných osôb. Ide napríklad o dokladanie regálov v obchodoch, upratovanie domácností, práce v záhrade, stráženie detí, či o prácu vodičov a kuriérov na vyžiadanie.

Medzi minimálne podmienky ochrany týchto pracovníkov patrí, že informácie o základných aspektoch práce musia byť poskytnuté do jedného týždňa, skúšobná lehota je obmedzená maximálne na šesť mesiacov, zamestnanec má právo pracovať pre viacerých zamestnávateľov, čo znamená zákaz doložiek o exkluzivite, a tiež že zamestnanec s pružným pracovným časom bude mať právo na odplatu v prípade neskorého zrušenia dohodnutej práce zo strany zamestnávateľa.

Expertka na IT právo právnickej kancelárie Ružička and partners Darina Parobeková upozornila, že smernica zavádza nové práva aj pre všetkých pracovníkov z takzvaných platform economy. V praxi ide o celý systém firiem a ich pracovníkov, ktorí generujú svoj biznis cez digitálne alebo online platformy, ako napríklad Uber, Amazon, Google, Airbnb a mnoho ďalších.

EÚ v minulosti presadzovala názor, že masívna regulácia IT prostredia povedie k stagnácii a spomaleniu technologického rozvoja. "Dnes sa snaží regulovať takmer každý aspekt a ide na to systematicky," okomentovala novú smernicu Parobeková. Okrem ochrany zamestnancov je podľa nej najpravdepodobnejší dôvod prijatia smernice rastúci deficit prostriedkov prichádzajúcich z tradičných zdrojov, ako sú dane alebo odvody sociálneho zabezpečenia a obava z neschopnosti plnenia budúcich sociálnych záväzkov spoločnosti.

"Aj keď ide o ušľachtilé pohnútky, členské štáty by mali byť veľmi opatrné pri nastavovaní pravidiel, aby sa samé nediskvalifikovali zo súťaže, pokiaľ sa vyberú nesprávnym smerom. Typickými problémami Slovenska sú napríklad nedoriešené podnikateľské prostredie a prílišný formalizmus, ktoré výrazne obmedzujú prístup start-upov k podnikaniu, čo ich motivuje k ďalšiemu rozvoju v iných krajinách s voľnejšími podmienkami," upozornila Parobeková.

MPSVR má na dôkladnú prípravu zmien legislatívy dostatok času a zatiaľ nespresnilo ani predbežný termín jej predloženia do vlády. "V tejto chvíli je preto ešte skoro konkretizovať potrebné zmeny," dodala Husárová.