Brusel 2. júla (TASR) - Európska komisia (EK) v utorok zverejnila druhú správu o stave digitálneho desaťročia, v ktorej poskytuje prehľad o pokroku pri plnení digitálnych cieľov a zámerov stanovených na rok 2030 v rámci politického programu Digitálne desaťročie.

K správe je pripojená analýza strategických plánov digitálneho desaťročia členských štátov, ktorá opisuje plánované vnútroštátne opatrenia, činnosti a financovanie.

Komisia zistila, že kolektívne úsilie členských štátov nedosahuje úroveň ambícií EÚ. Nedostatkom sú slabé investície na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, najmä v oblasti digitálnych zručností, vysokokvalitnej pripojiteľnosti, využívanie umelej inteligencie, výroba polovodičov a zakladania startupov.

Správa je výzvou na posilnenie opatrení pre členské štáty, aby boli ambicióznejšie, lebo ciele digitálneho desaťročia v oblasti digitálnej infraštruktúry, podnikov, zručností a verejných služieb majú zásadný význam pre budúcu hospodársku prosperitu EÚ.

EK aktualizovala odporúčania pre jednotlivé krajiny s cieľom riešiť zistené nedostatky.

Komisia upozornila, že EÚ nedosiahla ciele v oblasti pripojiteľnosti. Optické siete, rozhodujúce pre zabezpečenie gigabitového pripojenia a zavádzanie špičkových technológií (umelá inteligencia, cloud, internet vecí), majú dosah len na 64 % domácností. Vysokokvalitné 5G siete dosahujú len 50 % územia Únie a ich výkonnosť je nedostatočná.

V roku 2023 bolo využívanie umelej inteligencie, cloudu alebo veľkých dát európskymi spoločnosťami výrazne pod cieľovou 75-percentnou hodnotou. Podľa súčasných trendov bude do roku 2030 využívať cloud len 64 % podnikov, veľké dáta 50 % a umelú inteligenciu len 17 %.

Je nevyhnutné stimulovať využívanie inovačných digitálnych nástrojov zo strany malých a stredných podnikov, najmä cloudu a umelej inteligencie, a mobilizovať súkromné investície do rýchlo rastúcich startupov. Len tak si Únia zachová konkurencieschopnosť pokiaľ ide o inovácie, efektívnosť a rast založené na údajoch.

Ďalšou výzvou, ktorej čelí digitálna transformácia EÚ, je obmedzené šírenie digitálnych technológií mimo veľkých miest. Treba podporiť spoluprácu medzi európskymi aktérmi na cezhraničnej a miestnej úrovni, aj prostredníctvom viacnárodných projektov, európskych centier digitálnych inovácií a konzorcií pre európsku digitálnu infraštruktúru.

Komisia pripomenula, že jadrom digitálneho desaťročia je to, aby sa ľudia stali stredobodom digitálnej transformácie spoločnosti a hospodárstva. V súčasnosti však len 55,6 % obyvateľstva EÚ má základné digitálne zručnosti. Podľa súčasného trendu bude počet odborníkov v oblasti IKT v EÚ v roku 2030 približne 12 miliónov, pričom pretrváva rodová nerovnováha.

Členské štáty majú za cieľ sprístupniť občanom a podnikom všetky kľúčové verejné služby a elektronické zdravotné záznamy online a poskytnúť im aj bezpečnú elektronickú identifikáciu. Elektronická identifikácia je v súčasnosti k dispozícii 93 % obyvateľstva EÚ a očakáva sa, že európska peňaženka digitálnej identity bude stimulovať jej používanie. Komisia je skeptická, že sa podarí dosiahnuť 100-percentné zaistenie digitálnych verejných služieb pre občanov a podniky do roku 2030.

Členské štáty musia do 2. decembra 2024 upraviť svoje vnútroštátne plány tak, aby boli v súlade s ambíciou politického programu Digitálne desaťročie.


(spravodajca TASR Jaromír Novak)