Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na konferencii Ricardo 200 v Mníchove to povedal profesor Douglas Irwin z Dartmouth College.
Autor TASR
Mníchov 5. mája (TASR) - USA stoja v súčasnosti pred rovnakou ekonomickou dilemou ako Veľká Británia pred 200 rokmi. Donald Trump sa musí rozhodnúť, či sa prikloní k podpore voľného obchodu, alebo k ochrane domáceho trhu. Na konferencii Ricardo 200 v Mníchove to povedal profesor Douglas Irwin z Dartmouth College. „Vo Veľkej Británii sa vtedy presadila teória komparatívnych výhod ekonóma Davida Ricarda, ktorý tvrdil, že obchod je zdrojom bohatstva a nie clá a tarify na ochranu domáceho trhu. Briti sa vďaka tomu stali priemyselnou a obchodu mocnosťou sveta,“ zdôraznil Irwin.
Podľa Petra Driessena z Hornobavorskej obchodnej komory v súčasnosti nie je alternatíva k voľnému obchodu, ktorého rozvoj po druhej svetovej vojne akcelerovala práve Ricardova teória. „Tá prispela k odstraňovaniu ciel a obchodných bariér, ktoré vyvrcholili v posledných dvoch dekádach minulého storočia vytvorením Svetovej obchodnej organizácie a mnohých regionálnych zón voľného obchodu,“ zdôraznil Driessen s tým, že Bavorsko je príkladom prosperity pochádzajúcej z medzinárodného obchodu. „Každé druhé euro, ktoré sa zarobí Bavorsku, pochádza z obchodu. Hoci nie sme samostatným štátom, ale súčasťou Nemecka, patríme k najväčším exportérom na svete s obchodným prebytkom v roku 2015 viac ako 17 miliárd eur,“ konštatoval Driessen.
Práve Bavorsko by však bolo jedným z hlavných porazených, pokiaľ by Trump začal dôsledne presadzovať politiku protekcionizmu. Americký prezident nedávno obvinil Nemecko, že sa vďaka podhodnotenému euru obohacuje na úkor USA. „USA je pre nás najväčším exportným trhom,“ dodal Driessen.
Konferencia Ricardo 200 je venovaná dielu anglického ekonóma Davida Ricarda. Ricardo bol zástancom slobodného obchodu a v roku 1817 vydal svoju najznámejšiu knihu „Zásady politickej ekonómie a zdaňovania“. Je to jedno z najvýznamnejšej diel modernej ekonómie a predstavil v ňom aj teóriu komparatívnych výhod. Podľa nej sa krajina bude špecializovať na výrobu tých tovarov, pri ktorých výrobe dosahuje vyššie komparatívne výhody ako partnerská krajina. Každá krajina sa bude špecializovať na produkciu takého tovaru, ktorý dokáže vyrábať za porovnateľne nižšie náklady. Dokázal to na príklade výroby súkna a vína v prípade Anglicka a Portugalska. Kým pre Anglicko bolo výhodné vyrábať a vyvážať súkno, Portugalci mali výhodnejšie podmienky na produkciu vína.
Podľa Petra Driessena z Hornobavorskej obchodnej komory v súčasnosti nie je alternatíva k voľnému obchodu, ktorého rozvoj po druhej svetovej vojne akcelerovala práve Ricardova teória. „Tá prispela k odstraňovaniu ciel a obchodných bariér, ktoré vyvrcholili v posledných dvoch dekádach minulého storočia vytvorením Svetovej obchodnej organizácie a mnohých regionálnych zón voľného obchodu,“ zdôraznil Driessen s tým, že Bavorsko je príkladom prosperity pochádzajúcej z medzinárodného obchodu. „Každé druhé euro, ktoré sa zarobí Bavorsku, pochádza z obchodu. Hoci nie sme samostatným štátom, ale súčasťou Nemecka, patríme k najväčším exportérom na svete s obchodným prebytkom v roku 2015 viac ako 17 miliárd eur,“ konštatoval Driessen.
Práve Bavorsko by však bolo jedným z hlavných porazených, pokiaľ by Trump začal dôsledne presadzovať politiku protekcionizmu. Americký prezident nedávno obvinil Nemecko, že sa vďaka podhodnotenému euru obohacuje na úkor USA. „USA je pre nás najväčším exportným trhom,“ dodal Driessen.
Konferencia Ricardo 200 je venovaná dielu anglického ekonóma Davida Ricarda. Ricardo bol zástancom slobodného obchodu a v roku 1817 vydal svoju najznámejšiu knihu „Zásady politickej ekonómie a zdaňovania“. Je to jedno z najvýznamnejšej diel modernej ekonómie a predstavil v ňom aj teóriu komparatívnych výhod. Podľa nej sa krajina bude špecializovať na výrobu tých tovarov, pri ktorých výrobe dosahuje vyššie komparatívne výhody ako partnerská krajina. Každá krajina sa bude špecializovať na produkciu takého tovaru, ktorý dokáže vyrábať za porovnateľne nižšie náklady. Dokázal to na príklade výroby súkna a vína v prípade Anglicka a Portugalska. Kým pre Anglicko bolo výhodné vyrábať a vyvážať súkno, Portugalci mali výhodnejšie podmienky na produkciu vína.
