Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Oproti predchádzajúcemu štvrťroku to znamená pokles o 0,4 percentuálneho bodu. V rovnakom období minulého roka dosiahol dlh eurozóny 93,5 % HDP.
Autor TASR
Luxemburg 23. októbra (TASR) - Zadlženie eurozóny zaznamenalo v závere 2. štvrťroka tohto roka pokles, pričom celkový dlh štátov menovej únie skĺzol k hranici 90 % hrubého domáceho produktu (HDP). TASR o tom informuje na základe správy štatistického úradu Európskej únie Eurostat.
Dlh eurozóny dosiahol koncom 2. štvrťroka 90,3 % HDP, uviedol v pondelok Eurostat. Oproti predchádzajúcemu štvrťroku to znamená pokles o 0,4 percentuálneho bodu. V rovnakom období minulého roka dosiahol dlh eurozóny 93,5 % HDP.
Aj v prípade celej Európskej únie zadlženie kleslo. Ku koncu 1. štvrťroka dosahovalo 83,4 % HDP, v závere 2. štvrťroka to bolo 83,1 % HDP. Koncom 2. kvartálu minulého roka dosahoval dlh EÚ 85,9 % HDP.
Najvyššiu úroveň zadlženia v rámci krajín EÚ zaznamenali Grécko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko a Belgicko, pričom vo všetkých štátoch prekročil dlh 100 % HDP. Grécko dosiahlo dlh na úrovni 166,5 %, Taliansko 142,4 %, Francúzsko 111,9 %, Španielsko 111,2 %, Portugalsko 110,1 % a Belgicko 106 %.
Naopak, najnižší dlh vykázalo Estónsko, ktoré ako jediné zaznamenalo zadlženie pod 20 %. Jeho dlh dosiahol 18,5 % HDP. Nízke dlhy však vykazujú aj Bulharsko (21,5 % HDP), Luxembursko (28,2 % HDP), Dánsko (31,2 % HDP) a Švédsko (30,7 % HDP). Dlh Slovenska predstavoval 59,6 % HDP.
V porovnaní s predchádzajúcim kvartálom až 18 štátov EÚ zaznamenalo pokles dlhu. Iba deväť krajín evidovalo jeho zvýšenie, pričom najvýraznejšie vzrástol dlh na Cypre (o 2,2 percentuálneho bodu), na Slovensku (o 1,6 percentuálneho bodu), v Taliansku (o 1,5 percentuálneho bodu) a vo Fínsku a v Estónsku, kde v obidvoch prípadoch sa dlh zvýšil o 1,3 percentuálneho bodu.
Naopak, najviac dlh klesol v Lotyšsku, a to o 3,5 percentuálneho bodu. O viac než dva percentuálne body ešte klesol v Chorvátsku, Portugalsku a Grécku. V menšej miere sa znížil na Malte, v Rakúsku, Slovinsku, Holandsku, Nemecku a vo Švédsku.
V medziročnom porovnaní zaznamenalo zvýšenie dlhu šesť krajín EÚ a pokles 21 štátov. Dlh sa oproti 2. štvrťroku 2022 zvýšil najviac v Luxembursku a vo Fínsku, v obidvoch prípadoch tempo rastu prekročilo dva percentuálne body. V Luxembursku vzrástol o 2,9 percentuálneho bodu a vo Fínsku o 2,1 bodu. Okrem týchto krajín vzrástol dlh aj v Estónsku, Česku, na Slovensku a v Bulharsku. V Česku sa zvýšil o 0,8 percentuálneho bodu, na Slovensku o 0,4 percentuálneho bodu a v Bulharsku o 0,2 percentuálneho bodu.
Z 21 štátov, v ktorých dlh medziročne klesol, najvýraznejší pokles zaznamenali Grécko (-16,6 percentuálneho bodu) a Portugalsko (-11,8 percentuálneho bodu). O viac než osem bodov klesol dlh na Cypre a o viac než sedem bodov v Írsku.
Dlh eurozóny dosiahol koncom 2. štvrťroka 90,3 % HDP, uviedol v pondelok Eurostat. Oproti predchádzajúcemu štvrťroku to znamená pokles o 0,4 percentuálneho bodu. V rovnakom období minulého roka dosiahol dlh eurozóny 93,5 % HDP.
Aj v prípade celej Európskej únie zadlženie kleslo. Ku koncu 1. štvrťroka dosahovalo 83,4 % HDP, v závere 2. štvrťroka to bolo 83,1 % HDP. Koncom 2. kvartálu minulého roka dosahoval dlh EÚ 85,9 % HDP.
Najvyššiu úroveň zadlženia v rámci krajín EÚ zaznamenali Grécko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko a Belgicko, pričom vo všetkých štátoch prekročil dlh 100 % HDP. Grécko dosiahlo dlh na úrovni 166,5 %, Taliansko 142,4 %, Francúzsko 111,9 %, Španielsko 111,2 %, Portugalsko 110,1 % a Belgicko 106 %.
Naopak, najnižší dlh vykázalo Estónsko, ktoré ako jediné zaznamenalo zadlženie pod 20 %. Jeho dlh dosiahol 18,5 % HDP. Nízke dlhy však vykazujú aj Bulharsko (21,5 % HDP), Luxembursko (28,2 % HDP), Dánsko (31,2 % HDP) a Švédsko (30,7 % HDP). Dlh Slovenska predstavoval 59,6 % HDP.
V porovnaní s predchádzajúcim kvartálom až 18 štátov EÚ zaznamenalo pokles dlhu. Iba deväť krajín evidovalo jeho zvýšenie, pričom najvýraznejšie vzrástol dlh na Cypre (o 2,2 percentuálneho bodu), na Slovensku (o 1,6 percentuálneho bodu), v Taliansku (o 1,5 percentuálneho bodu) a vo Fínsku a v Estónsku, kde v obidvoch prípadoch sa dlh zvýšil o 1,3 percentuálneho bodu.
Naopak, najviac dlh klesol v Lotyšsku, a to o 3,5 percentuálneho bodu. O viac než dva percentuálne body ešte klesol v Chorvátsku, Portugalsku a Grécku. V menšej miere sa znížil na Malte, v Rakúsku, Slovinsku, Holandsku, Nemecku a vo Švédsku.
V medziročnom porovnaní zaznamenalo zvýšenie dlhu šesť krajín EÚ a pokles 21 štátov. Dlh sa oproti 2. štvrťroku 2022 zvýšil najviac v Luxembursku a vo Fínsku, v obidvoch prípadoch tempo rastu prekročilo dva percentuálne body. V Luxembursku vzrástol o 2,9 percentuálneho bodu a vo Fínsku o 2,1 bodu. Okrem týchto krajín vzrástol dlh aj v Estónsku, Česku, na Slovensku a v Bulharsku. V Česku sa zvýšil o 0,8 percentuálneho bodu, na Slovensku o 0,4 percentuálneho bodu a v Bulharsku o 0,2 percentuálneho bodu.
Z 21 štátov, v ktorých dlh medziročne klesol, najvýraznejší pokles zaznamenali Grécko (-16,6 percentuálneho bodu) a Portugalsko (-11,8 percentuálneho bodu). O viac než osem bodov klesol dlh na Cypre a o viac než sedem bodov v Írsku.
