Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na konci roka 2012 dosiahol hrubý dlh verejnej správy SR hodnotu 52,1 % HDP.
Autor TASR
Bratislava 11. októbra (TASR) - Prognóza verejného dlhu SR na roky 2013 až 2016, ktorú obsahuje vládou schválený rozpočet, predpokladá prekročenie viacerých hraníc ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. S tým sú spojené aj rôzne sankcie a nápravné opatrenia.
Už na konci tohto roka by mal dlh dosiahnuť 54,3 % hrubého domáceho produktu (HDP), dôjde teda k prekročeniu 53-% hranice. "Po zverejnení tejto hodnoty pravdepodobne v apríli 2014 by vláda mala predložiť na rokovanie Národnej rady návrh opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu a súčasne sa znížia platy členov vlády na úroveň v predchádzajúcom roku," avizuje ministerstvo financií v rozpočte.
Ďalšia hranica 55 % HDP by mala byť prekročená na konci budúceho roka, kedy MF odhaduje dlh na úrovni 56,8 % HDP. To by znamenalo, že ministerstvo financií bude v roku 2015, mesiac po zverejnení takejto výšky dlhu, viazať 3 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu, s výnimkou niektorých druhov výdavkov.
Vláda zároveň v takomto prípade nesmie predložiť parlamentu návrh rozpočtu na rok 2016, až na niektoré výnimky, s medziročným nominálnym rastom výdavkov verejnej správy. Rovnako samosprávy budú povinné schváliť výdavky rozpočtu maximálne vo výške výdavkov predchádzajúceho roka. Nebude tiež možné poskytovať prostriedky z rezervy predsedu vlády a rezervy vlády.
Na konci roka 2012 dosiahol hrubý dlh verejnej správy SR hodnotu 52,1 % HDP. Maximálnu úroveň podľa vládou schváleného rozpočtu dosiahne v roku 2014. V ďalších rokoch sa očakáva jeho postupný pokles, a to na 55,7 % HDP v roku 2016.
K nárastu dlhu bude podľa rezortu financií najvýraznejšie prispievať hotovostný schodok štátneho rozpočtu. Druhým faktorom je hotovosť v systéme Štátnej pokladnice, tretím medzinárodné záväzky Slovenska voči Európskemu nástroju finančnej stability (EFSF) a Európskemu mechanizmu pre stabilitu (ESM).
V roku 2012 bolo Slovensko krajinou s desiatym najnižším dlhom spomedzi krajín Európskej únie (EÚ). V rámci eurozóny mala SR v rovnakom období tretí najnižší dlh. Do roku 2014 predpokladá Európska komisia nárast dlhu v eurozóne na úroveň 96 % a v celej EÚ na 90,6 % HDP.
Už na konci tohto roka by mal dlh dosiahnuť 54,3 % hrubého domáceho produktu (HDP), dôjde teda k prekročeniu 53-% hranice. "Po zverejnení tejto hodnoty pravdepodobne v apríli 2014 by vláda mala predložiť na rokovanie Národnej rady návrh opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu a súčasne sa znížia platy členov vlády na úroveň v predchádzajúcom roku," avizuje ministerstvo financií v rozpočte.
Ďalšia hranica 55 % HDP by mala byť prekročená na konci budúceho roka, kedy MF odhaduje dlh na úrovni 56,8 % HDP. To by znamenalo, že ministerstvo financií bude v roku 2015, mesiac po zverejnení takejto výšky dlhu, viazať 3 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu, s výnimkou niektorých druhov výdavkov.
Vláda zároveň v takomto prípade nesmie predložiť parlamentu návrh rozpočtu na rok 2016, až na niektoré výnimky, s medziročným nominálnym rastom výdavkov verejnej správy. Rovnako samosprávy budú povinné schváliť výdavky rozpočtu maximálne vo výške výdavkov predchádzajúceho roka. Nebude tiež možné poskytovať prostriedky z rezervy predsedu vlády a rezervy vlády.
Na konci roka 2012 dosiahol hrubý dlh verejnej správy SR hodnotu 52,1 % HDP. Maximálnu úroveň podľa vládou schváleného rozpočtu dosiahne v roku 2014. V ďalších rokoch sa očakáva jeho postupný pokles, a to na 55,7 % HDP v roku 2016.
K nárastu dlhu bude podľa rezortu financií najvýraznejšie prispievať hotovostný schodok štátneho rozpočtu. Druhým faktorom je hotovosť v systéme Štátnej pokladnice, tretím medzinárodné záväzky Slovenska voči Európskemu nástroju finančnej stability (EFSF) a Európskemu mechanizmu pre stabilitu (ESM).
V roku 2012 bolo Slovensko krajinou s desiatym najnižším dlhom spomedzi krajín Európskej únie (EÚ). V rámci eurozóny mala SR v rovnakom období tretí najnižší dlh. Do roku 2014 predpokladá Európska komisia nárast dlhu v eurozóne na úroveň 96 % a v celej EÚ na 90,6 % HDP.
