Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
"Dlhová brzda je najmä deklaratívne opatrenie vhodné na uvedomenie si, že dlhy sa robiť nemajú," skonštatoval Richard Sulík.
Autor TASR
Bratislava 14. marca (TASR) - Dlhová brzda nemusí zabrániť vládam zadlžovať krajinu. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti počíta s možnosťou, že ak verejný dlh dosiahne limit 60 %, musí dôjsť k hlasovaniu o dôvere vláde. Ak by kabinetu parlament dôveru nevyslovil, padol by. To však hrozí skôr vládam, ktoré tvoria menej stabilné koalície bez výraznej prevahy jednej strany. Zhodujú sa na tom poslanci Národnej rady SR z viacerých politických strán.
Súhlasia tiež, že pokiaľ má jedna strana z koalície v parlamente 76 hlasov, prípadne ak vládu tvorí len jeden politický subjekt so 76 či viacerými hlasmi, je otázne, či by takáto vláda skutočne padla, hoci by krajinu neúmerne zadlžovala. Dlhovú brzdu bude tak možno podľa niektorých poslancov potrebné zmeniť. O ústavnom zákone by sa malo hovoriť aj na štvrtkovom rokovaní predsedov všetkých parlamentných strán.
"Dlhová brzda je najmä deklaratívne opatrenie vhodné na uvedomenie si, že dlhy sa robiť nemajú. Ale je pravda, že tam žiadne priame konkrétne následky, sankcie nie sú," povedal predseda SaS Richard Sulík. Poslanec za Most-Híd Ivan Švejna považuje dlhovú brzdu za dobrý rámcový zákon, no súhlasí, že stabilná koalícia si vládu nepoloží. Poslanec SDKÚ-DS Ivan Štefanec to síce tiež pripúšťa, no nesúhlasí celkom s tvrdením, že by v spomínanom zákone neboli sankcie. "Sú tam aj postihy. Vláda musí pripraviť vyrovnaný rozpočet, je tam až taká sankcia, že vláda v určitej fáze bude musieť prísť do parlamentu a požiadať o dôveru. To je silný politický signál, že niečo nie je v poriadku," povedal Štefanec.
Pripomenul, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti počíta aj so vznikom nezávislej rozpočtovej rady, ktorá má posudzovať tvorbu rozpočtu aj základné hospodárske zákony z hľadiska toho, či smerujú k zníženiu zadlženia krajiny, alebo nie. "Je tam viacero opatrení, ktoré napomáhajú zodpovednému hospodáreniu," poznamenal Štefanec. Slovo rozpočtovej rady by podľa neho malo byť pre vládu záväzné. "Mala by sa podľa toho správať," povedal. Dlhovú brzdu považuje za zákon, ktorý má vlády nútiť správať sa zodpovedne.
Slovenskú ekonomiku tak má šancu od neúmerného zadlžovania zachrániť skôr európska ako národná dohoda. Štefanec upriamil pozornosť na fiškálnu dohodu vytvorenú na úrovni celej Európskej únie. Práve v nej a tiež v súbore opatrení známom ako "sixpack" sú, ako tvrdí, tvrdšie sankcie. "Veď my, keď nebudeme dodržiavať znižovanie deficitu, čakajú nás pokuty ako v Maďarsku. Maďarom napríklad už zastavili čerpanie eurofondov. Každá vláda v Európe aj na Slovensku sa musí správať inak ako doteraz," zdôraznil na záver.
Slová poslancov stredopravých strán však vyvracia parlamentný poslanec Smeru-SD Peter Pellegrini. "Naše stanovisko, naše postoje sú dlhodobo veľmi zrejmé," upozornil s odvolaním sa na prezentované odhodlanie Smeru doviesť slovenský deficit verejných financií pod 3 % HDP a následne nasmerovať rozpočet k vyrovnaným číslam. "Urobíme maximum, aby sme to dosiahli," podotkol pre TASR.
Súhlasia tiež, že pokiaľ má jedna strana z koalície v parlamente 76 hlasov, prípadne ak vládu tvorí len jeden politický subjekt so 76 či viacerými hlasmi, je otázne, či by takáto vláda skutočne padla, hoci by krajinu neúmerne zadlžovala. Dlhovú brzdu bude tak možno podľa niektorých poslancov potrebné zmeniť. O ústavnom zákone by sa malo hovoriť aj na štvrtkovom rokovaní predsedov všetkých parlamentných strán.
"Dlhová brzda je najmä deklaratívne opatrenie vhodné na uvedomenie si, že dlhy sa robiť nemajú. Ale je pravda, že tam žiadne priame konkrétne následky, sankcie nie sú," povedal predseda SaS Richard Sulík. Poslanec za Most-Híd Ivan Švejna považuje dlhovú brzdu za dobrý rámcový zákon, no súhlasí, že stabilná koalícia si vládu nepoloží. Poslanec SDKÚ-DS Ivan Štefanec to síce tiež pripúšťa, no nesúhlasí celkom s tvrdením, že by v spomínanom zákone neboli sankcie. "Sú tam aj postihy. Vláda musí pripraviť vyrovnaný rozpočet, je tam až taká sankcia, že vláda v určitej fáze bude musieť prísť do parlamentu a požiadať o dôveru. To je silný politický signál, že niečo nie je v poriadku," povedal Štefanec.
Pripomenul, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti počíta aj so vznikom nezávislej rozpočtovej rady, ktorá má posudzovať tvorbu rozpočtu aj základné hospodárske zákony z hľadiska toho, či smerujú k zníženiu zadlženia krajiny, alebo nie. "Je tam viacero opatrení, ktoré napomáhajú zodpovednému hospodáreniu," poznamenal Štefanec. Slovo rozpočtovej rady by podľa neho malo byť pre vládu záväzné. "Mala by sa podľa toho správať," povedal. Dlhovú brzdu považuje za zákon, ktorý má vlády nútiť správať sa zodpovedne.
Slovenskú ekonomiku tak má šancu od neúmerného zadlžovania zachrániť skôr európska ako národná dohoda. Štefanec upriamil pozornosť na fiškálnu dohodu vytvorenú na úrovni celej Európskej únie. Práve v nej a tiež v súbore opatrení známom ako "sixpack" sú, ako tvrdí, tvrdšie sankcie. "Veď my, keď nebudeme dodržiavať znižovanie deficitu, čakajú nás pokuty ako v Maďarsku. Maďarom napríklad už zastavili čerpanie eurofondov. Každá vláda v Európe aj na Slovensku sa musí správať inak ako doteraz," zdôraznil na záver.
Slová poslancov stredopravých strán však vyvracia parlamentný poslanec Smeru-SD Peter Pellegrini. "Naše stanovisko, naše postoje sú dlhodobo veľmi zrejmé," upozornil s odvolaním sa na prezentované odhodlanie Smeru doviesť slovenský deficit verejných financií pod 3 % HDP a následne nasmerovať rozpočet k vyrovnaným číslam. "Urobíme maximum, aby sme to dosiahli," podotkol pre TASR.
