Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za kľúčovú považuje odborníčka správnu starostlivosť o zamestnancov počas celého roka.
Autor TASR
Bratislava 16. júla (TASR) - Dlhšie platené alebo neplatené voľno na Slovensku stále chýba medzi pracovnými benefitmi, celkovo ho využíva len jedno percento zamestnancov. Na sabatikal, respektíve dlhodobé uvoľnenie zamestnanca z práce, sa musia firmy pripraviť, našetriť naň peniaze a minimalizovať výdavky, upozornila PR riaditeľka spoločnosti Edenred Lívia Bachratá.
"Skúsenosti zo zahraničia, ale aj tých pár zo Slovenska jasne ukazujú, že sabatikal si väčšinou môžu dovoliť ľudia pracujúci na seniorských pozíciách," uviedla Bachratá. Zároveň dodala, že len v malých prípadoch ide o platené voľno a život počas sabatikalu je potrebné si financovať z úspor. Tie má podľa nej menej ako polovica Slovákov.
Bachratá spresnila, že sabatikal nie je možné čiastočne financovať zo sociálneho fondu, pretože prostriedky z neho sa musia využívať rovnomerne pre všetkých. Ďalšou možnosťou je podľa nej neplatené voľno. Počas neho musí však zamestnávateľ vyriešiť, ako dlho nebude zamestnanec vykonávať prácu a kto ho v nej nahradí.
Odborníčka priblížila, že v Nemecku vlani ponúkalo sabatikal 24 % firiem, pričom vyššia možnosť tohto benefitu bola v spoločnostiach, ktoré zamestnávajú 500 a viac ľudí. Menšie firmy ho ponúkali s priemernou dĺžkou na 36 dní. Platené alebo neplatené voľno si na Slovensku zobrali najmä zamestnanci z IT oblasti a vyskúšali ho aj ľudia z nadnárodných spoločností. Celkovo to predstavuje len jedno percento ľudí.
Sabatikal sa podľa Bachratej označuje aj ako prevencia proti syndrómu vyhorenia, ktorí majú častejšie manažéri. Na Slovensku nemá po príchode domov energiu na starostlivosť o rodinu až 79 % pracujúcich. Polovica ľudí cíti emocionálne vyčerpanie len pri pomyslení na ďalší pracovný deň.
Za kľúčovú považuje odborníčka správnu starostlivosť o zamestnancov počas celého roka. "Vzhľadom na to, že populácia Slovenska starne a odchod do dôchodku sa posúva čoraz vyššie, považujeme za nesmierne dôležité vytvárať v pracovnom kolektíve podmienky, ktoré predchádzajú alebo riešia úzkosť, či začínajúci syndróm vyhorenia," uzavrela.
"Skúsenosti zo zahraničia, ale aj tých pár zo Slovenska jasne ukazujú, že sabatikal si väčšinou môžu dovoliť ľudia pracujúci na seniorských pozíciách," uviedla Bachratá. Zároveň dodala, že len v malých prípadoch ide o platené voľno a život počas sabatikalu je potrebné si financovať z úspor. Tie má podľa nej menej ako polovica Slovákov.
Bachratá spresnila, že sabatikal nie je možné čiastočne financovať zo sociálneho fondu, pretože prostriedky z neho sa musia využívať rovnomerne pre všetkých. Ďalšou možnosťou je podľa nej neplatené voľno. Počas neho musí však zamestnávateľ vyriešiť, ako dlho nebude zamestnanec vykonávať prácu a kto ho v nej nahradí.
Odborníčka priblížila, že v Nemecku vlani ponúkalo sabatikal 24 % firiem, pričom vyššia možnosť tohto benefitu bola v spoločnostiach, ktoré zamestnávajú 500 a viac ľudí. Menšie firmy ho ponúkali s priemernou dĺžkou na 36 dní. Platené alebo neplatené voľno si na Slovensku zobrali najmä zamestnanci z IT oblasti a vyskúšali ho aj ľudia z nadnárodných spoločností. Celkovo to predstavuje len jedno percento ľudí.
Sabatikal sa podľa Bachratej označuje aj ako prevencia proti syndrómu vyhorenia, ktorí majú častejšie manažéri. Na Slovensku nemá po príchode domov energiu na starostlivosť o rodinu až 79 % pracujúcich. Polovica ľudí cíti emocionálne vyčerpanie len pri pomyslení na ďalší pracovný deň.
Za kľúčovú považuje odborníčka správnu starostlivosť o zamestnancov počas celého roka. "Vzhľadom na to, že populácia Slovenska starne a odchod do dôchodku sa posúva čoraz vyššie, považujeme za nesmierne dôležité vytvárať v pracovnom kolektíve podmienky, ktoré predchádzajú alebo riešia úzkosť, či začínajúci syndróm vyhorenia," uzavrela.
