Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Väčšina gréckych domácností stále drží peniaze pod matracom a neponáhľajú sa ich vrátiť do bánk.
Autor TASR
Atény 19. augusta (TASR) - Do gréckych bánk sa pomaličky vracajú peniaze, aj keď zatiaľ len "po kvapkách". Uviedol to dnes pre agentúru Reuters zdroj z bankového sektora, ktorý nechcel byť menovaný.
Banky v Grécku tak mohli aspoň symbolicky znížiť svoju závislosť od programu núdzovej likvidity, ktorú im poskytuje centrálna banka.
Ale väčšina gréckych domácností stále drží peniaze pod matracom a neponáhľajú sa ich vrátiť do bánk, odkiaľ ich vytiahli pre obavy, že budú musieť vymeniť eurá za drachmy.
Grécke banky, ktoré musela vláda v júli na tri týždne zatvoriť, po celý tento rok až doteraz drží nad vodou program núdzovej likvidity ELA. A naďalej platia aj obmedzenia pre výber hotovosti z účtov i prevod peňazí do zahraničia.
Vláda v Aténach medzitým čaká, či všetci členovia eurozóny schvália tretí záchranný úver pre Grécko. A aj v nádeji, že ho získa, požiadala dnes Európsku centrálnu banku (ECB), aby symbolicky znížila ELA na 89,7 miliardy eur z doterajších 91 miliárd eur. Gréckym bankám sa podarilo vytvoriť si určité finančné rezervy, aj keď podľa zdroja z bankového sektora je to najmä výsledok kapitálových kontrol, ktoré bránia odlevu peňazí do zahraničia.
"Do bankového systému prichádzajú peniaze, ktoré z neho nemôžu ihneď odísť," povedal zdroj Reuters. Dodal však, že nejde o návrat peňazí, ktoré Gréci ukrývajú pod matracmi, ale o tok financií na firemné účty. Vďaka tomu sa bankám za uplynulé týždne podarilo vybudovať si "nárazníkovú likviditu" vo výške 5 miliárd eur.
Rozhodnutie gréckej centrálnej banky znížiť objem financií v relatívne drahom programe ELA je považované za signál, že Atény už nebudú potrebovať dodatočnú likviditu a naopak plánujú ELA postupne znižovať.
Ale kríza v gréckom bankovom sektore nie je ešte ani zďaleka zažehnaná. Finančné ústavy čakajú záťažové testy, ktoré odhalia, aký je ich "zdravotný stav" a koľko potrebujú na rekapitalizáciu.
Banky v Grécku tak mohli aspoň symbolicky znížiť svoju závislosť od programu núdzovej likvidity, ktorú im poskytuje centrálna banka.
Ale väčšina gréckych domácností stále drží peniaze pod matracom a neponáhľajú sa ich vrátiť do bánk, odkiaľ ich vytiahli pre obavy, že budú musieť vymeniť eurá za drachmy.
Grécke banky, ktoré musela vláda v júli na tri týždne zatvoriť, po celý tento rok až doteraz drží nad vodou program núdzovej likvidity ELA. A naďalej platia aj obmedzenia pre výber hotovosti z účtov i prevod peňazí do zahraničia.
Vláda v Aténach medzitým čaká, či všetci členovia eurozóny schvália tretí záchranný úver pre Grécko. A aj v nádeji, že ho získa, požiadala dnes Európsku centrálnu banku (ECB), aby symbolicky znížila ELA na 89,7 miliardy eur z doterajších 91 miliárd eur. Gréckym bankám sa podarilo vytvoriť si určité finančné rezervy, aj keď podľa zdroja z bankového sektora je to najmä výsledok kapitálových kontrol, ktoré bránia odlevu peňazí do zahraničia.
"Do bankového systému prichádzajú peniaze, ktoré z neho nemôžu ihneď odísť," povedal zdroj Reuters. Dodal však, že nejde o návrat peňazí, ktoré Gréci ukrývajú pod matracmi, ale o tok financií na firemné účty. Vďaka tomu sa bankám za uplynulé týždne podarilo vybudovať si "nárazníkovú likviditu" vo výške 5 miliárd eur.
Rozhodnutie gréckej centrálnej banky znížiť objem financií v relatívne drahom programe ELA je považované za signál, že Atény už nebudú potrebovať dodatočnú likviditu a naopak plánujú ELA postupne znižovať.
Ale kríza v gréckom bankovom sektore nie je ešte ani zďaleka zažehnaná. Finančné ústavy čakajú záťažové testy, ktoré odhalia, aký je ich "zdravotný stav" a koľko potrebujú na rekapitalizáciu.
