Rezort financií bude musieť po novom dvakrát ročne vyhodnocovať, či nedošlo k výraznej odchýlke v snahe o znižovanie a následné udržanie nízkeho deficitu.
Autor TASR
Bratislava 13. decembra (TASR) - Rozpočet verejnej správy členských krajín Európskej únie, ktoré vlani podpísali novú fiškálnu zmluvu sprísňujúcu európske rozpočtové pravidlá, má byť vyrovnaný alebo prebytkový. Takéto pravidlo je povinná každá zo zúčastnených krajín vrátane Slovenska zapracovať do svojej národnej legislatívy do začiatku budúceho roka. Úpravu prináša novela zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorú podpísal prezident SR Ivan Gašparovič.
Rozpočet sa podľa dohodnutých pravidiel považuje za vyrovnaný aj v prípade, ak tzv. štrukturálny deficit, očistený o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové vplyvy, nepresahuje 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ak je dlh verejnej správy výrazne nižší ako 60 % HDP a neexistujú výraznejšie riziká dlhodobej udržateľnosti verejných financií, môže byť štrukturálny schodok dokonca na úrovni 1 % HDP.
Rezort financií bude musieť po novom dvakrát ročne vyhodnocovať, či nedošlo k výraznej odchýlke v snahe o znižovanie a následné udržanie nízkeho deficitu. Pokiaľ áno, túto informáciu bude musieť zverejniť a navrhnúť vláde limitovanie výdavkov rozpočtu. "Vláda následne rozhodne o tom, aké konkrétne opatrenia sa budú uplatňovať s cieľom dodržať limit verejných výdavkov a s cieľom znížiť štrukturálny schodok na určenú úroveň, alebo či sa korekčný mechanizmus neuplatní," konštatuje sa v schválenom návrhu. V druhom prípade bude musieť kabinet takýto postup písomne zdôvodniť Národnej rade (NR) SR.
Korekčný mechanizmus sa tiež neuplatní počas trvania výnimočných okolností, definovaných ako nezvyčajná udalosť mimo kontroly členského štátu s veľkým vplyvom na finančnú pozíciu verejnej správy alebo obdobie prudkého hospodárskeho poklesu. "Rade pre rozpočtovú zodpovednosť sa prisudzuje pôsobnosť priebežne hodnotiť a zverejňovať, či a akým spôsobom sa korekčný mechanizmus uplatňuje v praxi a rada zároveň posudzuje vznik a zánik výnimočných okolností," konštatuje sa v novele.
Rozpočet sa podľa dohodnutých pravidiel považuje za vyrovnaný aj v prípade, ak tzv. štrukturálny deficit, očistený o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové vplyvy, nepresahuje 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ak je dlh verejnej správy výrazne nižší ako 60 % HDP a neexistujú výraznejšie riziká dlhodobej udržateľnosti verejných financií, môže byť štrukturálny schodok dokonca na úrovni 1 % HDP.
Rezort financií bude musieť po novom dvakrát ročne vyhodnocovať, či nedošlo k výraznej odchýlke v snahe o znižovanie a následné udržanie nízkeho deficitu. Pokiaľ áno, túto informáciu bude musieť zverejniť a navrhnúť vláde limitovanie výdavkov rozpočtu. "Vláda následne rozhodne o tom, aké konkrétne opatrenia sa budú uplatňovať s cieľom dodržať limit verejných výdavkov a s cieľom znížiť štrukturálny schodok na určenú úroveň, alebo či sa korekčný mechanizmus neuplatní," konštatuje sa v schválenom návrhu. V druhom prípade bude musieť kabinet takýto postup písomne zdôvodniť Národnej rade (NR) SR.
Korekčný mechanizmus sa tiež neuplatní počas trvania výnimočných okolností, definovaných ako nezvyčajná udalosť mimo kontroly členského štátu s veľkým vplyvom na finančnú pozíciu verejnej správy alebo obdobie prudkého hospodárskeho poklesu. "Rade pre rozpočtovú zodpovednosť sa prisudzuje pôsobnosť priebežne hodnotiť a zverejňovať, či a akým spôsobom sa korekčný mechanizmus uplatňuje v praxi a rada zároveň posudzuje vznik a zánik výnimočných okolností," konštatuje sa v novele.