Uplatňovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky tak, ako je nastavená, spôsobilo podľa neho obrovské prepady počtu hospodárskych zvierat i zamestnanosti na vidieku.
Autor TASR
Banská Bystrica 26. februára (TASR) – Potrebné je hľadať cesty, ako oživiť na Slovensku chov hospodárskych zvierat a zvýšiť zamestnanosť v rámci vidieka. Povedal to dnes v Banskej Bystrici po porade predsedov, podpredsedov a riaditeľov regionálnych komôr Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) jej predseda Milan Semančík. Základným problémom a politikou, ktorá bude poľnohospodárov sprevádzať ďalších sedem rokov, je podľa neho Spoločná poľnohospodárska politika na obdobie 2014 – 2020.
"Samozrejme, že tu sú stále naše výhrady vo vzťahu k tejto diskriminačne postavenej politike, pretože roky 2007 - 2013 to potvrdzujú," konštatoval Semančík.
Uplatňovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky tak, ako je nastavená, spôsobilo podľa neho obrovské prepady počtu hospodárskych zvierat i zamestnanosti na vidieku. "Dokumentované číslami to vyzerá priam katastrofálne. Máme 30-% stavy hospodárskych zvierat oproti roku 1990 a pokles pracovníkov, keď zoberieme rok 1990, je 350.000. Momentálne v poľnohospodárstve, keď to očistíme od lesného hospodárstva a rybolovu, máme zhruba 30.000 pracovníkov." Ako Semančík pokračoval, avizované im bolo, že rokom 2014 sa podmienky na podnikanie vyrovnajú. "Skutočnosť je taká, že predstavená reforma hovorí o nevyrovnaných podmienkach aj v ďalšom období a dokonca sa hovorí o rovnosti v podmienkach až v roku 2028, čo, samozrejme, je pre nás absolútne neprijateľné," povedal.
Podľa neho hľadajú cesty, ako problémy riešiť tak, aby rok čo rok nestrácali konkurenčnú schopnosť a mohli podnikať v rámci východnej časti Európy. Nie je to len problém SR, ale celej východnej časti Európy, podotkol predseda SPPK. Cestou riešenia je určitá možnosť vyrovnania priamych platieb približne na úroveň okolitých štátov, a to na základe určitých presunov v rámci jednotlivých fondov. "V našom prípade ide o presun prostriedkov z programu rozvoja vidieka do priamych platieb zhruba v objeme 25 %, aby sme sa s priamymi platbami dostali približne na úroveň okolitých krajín, to znamená, Maďarska, Česka, Rakúska a Poľska." Semančík dodal, že chcú zmenu v podmienkach poskytovania týchto podpôr a dotácií, aby podpory neboli plošne rozdeľované, ale aby sa prechádzalo na platobné nároky. "Aby sme do toho zahrnuli produkciu a pochopiteľne aj zamestnanosť," uzavrel.
"Samozrejme, že tu sú stále naše výhrady vo vzťahu k tejto diskriminačne postavenej politike, pretože roky 2007 - 2013 to potvrdzujú," konštatoval Semančík.
Uplatňovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky tak, ako je nastavená, spôsobilo podľa neho obrovské prepady počtu hospodárskych zvierat i zamestnanosti na vidieku. "Dokumentované číslami to vyzerá priam katastrofálne. Máme 30-% stavy hospodárskych zvierat oproti roku 1990 a pokles pracovníkov, keď zoberieme rok 1990, je 350.000. Momentálne v poľnohospodárstve, keď to očistíme od lesného hospodárstva a rybolovu, máme zhruba 30.000 pracovníkov." Ako Semančík pokračoval, avizované im bolo, že rokom 2014 sa podmienky na podnikanie vyrovnajú. "Skutočnosť je taká, že predstavená reforma hovorí o nevyrovnaných podmienkach aj v ďalšom období a dokonca sa hovorí o rovnosti v podmienkach až v roku 2028, čo, samozrejme, je pre nás absolútne neprijateľné," povedal.
Podľa neho hľadajú cesty, ako problémy riešiť tak, aby rok čo rok nestrácali konkurenčnú schopnosť a mohli podnikať v rámci východnej časti Európy. Nie je to len problém SR, ale celej východnej časti Európy, podotkol predseda SPPK. Cestou riešenia je určitá možnosť vyrovnania priamych platieb približne na úroveň okolitých štátov, a to na základe určitých presunov v rámci jednotlivých fondov. "V našom prípade ide o presun prostriedkov z programu rozvoja vidieka do priamych platieb zhruba v objeme 25 %, aby sme sa s priamymi platbami dostali približne na úroveň okolitých krajín, to znamená, Maďarska, Česka, Rakúska a Poľska." Semančík dodal, že chcú zmenu v podmienkach poskytovania týchto podpôr a dotácií, aby podpory neboli plošne rozdeľované, ale aby sa prechádzalo na platobné nároky. "Aby sme do toho zahrnuli produkciu a pochopiteľne aj zamestnanosť," uzavrel.