Ukázalo sa, že účasť na opatrení zvyšuje zamestnanosť účastníkov oproti nezamestnaným, ktorí sa tohto aktívneho opatrenia nezúčastnili, približne o 15 percentuálnych bodov.
Autor TASR
Bratislava 27. januára (TASR) - Podpora dočasného zamestnávania v samospráve zvyšuje nezamestnaným šancu nájsť si uplatnenie na trhu práce. Okrem toho zvyšuje aj hrubé zárobky týchto ľudí. Vyplýva to z najnovšej analýzy Inštitútu sociálnej politiky (ISP) pri ministerstve práce, ktorá skúmala účinnosť príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti.
Analýza skúma čisté efekty dočasného zamestnávania, pričom porovnáva uplatnenie sa na trhu práce dvoch skupín uchádzačov o zamestnanie (UoZ), a to podporených UoZ prostredníctvom opatrenia, teda príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej samosprávy a nepodporených UoZ s podobnými charakteristikami, ako napríklad z hľadiska veku, pohlavia či regiónu.
Ukázalo sa, že účasť na opatrení zvyšuje zamestnanosť účastníkov oproti nezamestnaným, ktorí sa tohto aktívneho opatrenia nezúčastnili, približne o 15 percentuálnych bodov (p.b.). Opatrenie tiež pomohlo zvýšiť priemerné zárobky účastníkov. Účastníci dosiahli po opatrení vyšší priemerný mesačný príjem o 30 eur až 50 eur v hrubom oproti ostatným nezamestnaným.
"Pozitívne efekty analyzovaného opatrenia na zamestnanosť sa prejavili vo všetkých skupinách znevýhodnených UoZ, najvýraznejšie v skupine dlhodobo nezamestnaných. Spomedzi podporených zamestnávateľov dosiahli najvyššiu úspešnosť mestá a školy, obce naopak zaostávali," priblížil ISP. Účasť na opatrení na kvalifikovanejšej pozícii, napríklad v administratíve alebo v službách, bola spojená s vyššou účinnosťou po skončení opatrenia ako pri nekvalifikovanej pozícii.
Od spustenia opatrenia v máji 2013 do konca roka 2018 sa ho zúčastnilo takmer 22.000 uchádzačov o zamestnanie a štát naň vynaložil 70 miliónov eur. Prostredníctvom daní a odvodov, ktoré odvedú uplatnení účastníci, sa výdavky na toto opatrenie vrátia štátu približne do 7 rokov až 8,5 roka. Návratnosť opatrenia by mohla ďalej urýchliť podpora zamestnávania v rámci miest, škôl a na kvalifikovanejších pozíciách.
ISP zároveň odporúča porovnať a vyhodnotiť účinnosť a návratnosť príspevku s inými aktívnymi opatreniami na trhu práce, ktoré majú podobný alebo rovnaký zámer. Okrem toho odporúča zvážiť zvýhodnenie úspešnejších zamestnávateľov alebo činností na šancu uplatniť sa na trhu práce. Nemali by sa však vylúčiť menej úspešní zamestnávatelia. ISP tiež navrhuje zvážiť rozšírenie cieľovej skupiny opatrenia aj na ďalších znevýhodnených nezamestnaných, akými sú napríklad ľudia, ktorí najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred evidenciou na úrade práce nemali platené zamestnanie alebo ľudí mladších ako 26 rokov, ktorí doštudovali pred menej ako dvomi rokmi a od skončenia školy nemali pravidelné platené zamestnanie.
Analýza skúma čisté efekty dočasného zamestnávania, pričom porovnáva uplatnenie sa na trhu práce dvoch skupín uchádzačov o zamestnanie (UoZ), a to podporených UoZ prostredníctvom opatrenia, teda príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej samosprávy a nepodporených UoZ s podobnými charakteristikami, ako napríklad z hľadiska veku, pohlavia či regiónu.
Ukázalo sa, že účasť na opatrení zvyšuje zamestnanosť účastníkov oproti nezamestnaným, ktorí sa tohto aktívneho opatrenia nezúčastnili, približne o 15 percentuálnych bodov (p.b.). Opatrenie tiež pomohlo zvýšiť priemerné zárobky účastníkov. Účastníci dosiahli po opatrení vyšší priemerný mesačný príjem o 30 eur až 50 eur v hrubom oproti ostatným nezamestnaným.
"Pozitívne efekty analyzovaného opatrenia na zamestnanosť sa prejavili vo všetkých skupinách znevýhodnených UoZ, najvýraznejšie v skupine dlhodobo nezamestnaných. Spomedzi podporených zamestnávateľov dosiahli najvyššiu úspešnosť mestá a školy, obce naopak zaostávali," priblížil ISP. Účasť na opatrení na kvalifikovanejšej pozícii, napríklad v administratíve alebo v službách, bola spojená s vyššou účinnosťou po skončení opatrenia ako pri nekvalifikovanej pozícii.
Od spustenia opatrenia v máji 2013 do konca roka 2018 sa ho zúčastnilo takmer 22.000 uchádzačov o zamestnanie a štát naň vynaložil 70 miliónov eur. Prostredníctvom daní a odvodov, ktoré odvedú uplatnení účastníci, sa výdavky na toto opatrenie vrátia štátu približne do 7 rokov až 8,5 roka. Návratnosť opatrenia by mohla ďalej urýchliť podpora zamestnávania v rámci miest, škôl a na kvalifikovanejších pozíciách.
ISP zároveň odporúča porovnať a vyhodnotiť účinnosť a návratnosť príspevku s inými aktívnymi opatreniami na trhu práce, ktoré majú podobný alebo rovnaký zámer. Okrem toho odporúča zvážiť zvýhodnenie úspešnejších zamestnávateľov alebo činností na šancu uplatniť sa na trhu práce. Nemali by sa však vylúčiť menej úspešní zamestnávatelia. ISP tiež navrhuje zvážiť rozšírenie cieľovej skupiny opatrenia aj na ďalších znevýhodnených nezamestnaných, akými sú napríklad ľudia, ktorí najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred evidenciou na úrade práce nemali platené zamestnanie alebo ľudí mladších ako 26 rokov, ktorí doštudovali pred menej ako dvomi rokmi a od skončenia školy nemali pravidelné platené zamestnanie.