Cieľom je, aby sa poistenec dozvedel o predpokladanej úrovni svojho dôchodkového zabezpečenia v budúcnosti, a to v jednom komplexnom dokumente.
Autor TASR
Bratislava 17. septembra (TASR) - Dôchodková schéma by mala byť doplnená o ďalšie dobrovoľné dôchodkové sporenia. Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý do Národnej rady (NR) SR predložila poslankyňa Ľubica Laššáková (Hlas-SD). Zákonodarcovia ho v utorok posunuli do druhého čítania.
Cieľom je, aby sa poistenec dozvedel o predpokladanej úrovni svojho dôchodkového zabezpečenia v budúcnosti, a to v jednom komplexnom dokumente. Týmto opatrením by sa malo podporiť aj finančné plánovanie ľudí v súvislosti s odchodom do dôchodku.
"Predmetný zákon už obsahuje ustanovenia upravujúce vyhotovovanie dôchodkovej prognózy na účel informovania poistenca o jeho predpokladaných dôchodkových nárokoch z dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia, teda prvý pilier a druhý pilier. Občania však v súčasnosti nemajú relevantné informácie o ich celkovom budúcom zabezpečení na dôchodok, ak sa o ne nezaujímajú a aktívne ich nevyhľadávajú," uviedla Laššáková v dôvodovej správe.
Novela zákona by mala takisto zlepšiť podnikateľské prostredie znížením administratívnej záťaže všetkých zamestnávateľov. Zároveň sa podľa predkladateľky splní aj jeden z míľnikov Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
Z dôvodovej správy vyplýva, že zrušiť by sa mala oznamovacia povinnosť zamestnávateľov voči zamestnancom o informáciách, ktoré si môžu nájsť buď z verejne dostupných údajov Sociálnej poisťovne, alebo cez individuálny účet poistenca o sociálnom poistení. Zároveň by sa mala zrušiť povinnosť predkladania údajov potrebných na rozhodovanie o nároku na dôchodok na evidenčnom liste dôchodkového poistenia.
"Navrhuje sa, aby po rozšírení údajov mesačne zasielaných zamestnávateľmi na účely platenia poistného Sociálna poisťovňa použila takto vytvorenú databázu aj na rozhodovanie o nároku na dôchodok a na určenie sumy dôchodku," uzavrela Laššáková.
Novela zákona by mala platiť od 1. januára 2025, niektoré ustanovenia potom od 1. januára 2026.
Cieľom je, aby sa poistenec dozvedel o predpokladanej úrovni svojho dôchodkového zabezpečenia v budúcnosti, a to v jednom komplexnom dokumente. Týmto opatrením by sa malo podporiť aj finančné plánovanie ľudí v súvislosti s odchodom do dôchodku.
"Predmetný zákon už obsahuje ustanovenia upravujúce vyhotovovanie dôchodkovej prognózy na účel informovania poistenca o jeho predpokladaných dôchodkových nárokoch z dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia, teda prvý pilier a druhý pilier. Občania však v súčasnosti nemajú relevantné informácie o ich celkovom budúcom zabezpečení na dôchodok, ak sa o ne nezaujímajú a aktívne ich nevyhľadávajú," uviedla Laššáková v dôvodovej správe.
Novela zákona by mala takisto zlepšiť podnikateľské prostredie znížením administratívnej záťaže všetkých zamestnávateľov. Zároveň sa podľa predkladateľky splní aj jeden z míľnikov Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
Z dôvodovej správy vyplýva, že zrušiť by sa mala oznamovacia povinnosť zamestnávateľov voči zamestnancom o informáciách, ktoré si môžu nájsť buď z verejne dostupných údajov Sociálnej poisťovne, alebo cez individuálny účet poistenca o sociálnom poistení. Zároveň by sa mala zrušiť povinnosť predkladania údajov potrebných na rozhodovanie o nároku na dôchodok na evidenčnom liste dôchodkového poistenia.
"Navrhuje sa, aby po rozšírení údajov mesačne zasielaných zamestnávateľmi na účely platenia poistného Sociálna poisťovňa použila takto vytvorenú databázu aj na rozhodovanie o nároku na dôchodok a na určenie sumy dôchodku," uzavrela Laššáková.
Novela zákona by mala platiť od 1. januára 2025, niektoré ustanovenia potom od 1. januára 2026.