Bratislava 2. augusta (TASR) - Viac ako šiestim z desiatich Slovákov nie je ich finančná situácia na dôchodku ľahostajná. Vopred už preto premýšľajú o tom, z akých zdrojov budú mať i naďalej pravidelný príjem. Naopak, štvrtina Slovákov predpokladá, že väčšinu ich výdavkov pokryje príspevok od štátu. Ukázal to najnovší prieskum investičnej skupiny Pioneer Investments, ktorý pre ňu realizovala agentúra STEM/MARK vo februári tohto roka.

Slováci sa pri odchode na dôchodok ešte stále spoliehajú na štát. "Keď sme sa pred dvomi rokmi pýtali Slovákov na to, či si sporia na dôchodok, sedem z desiatich deklarovalo, že buď už majú úspory vytvorené, alebo viac či menej pravidelne sporia. Necelá tretina svojej finančnej budúcnosti nevenovala pozornosť. O dva roky neskôr tu máme stále viac ako tretinu ľudí, ktorí nerozmýšľajú nad tým, z čoho budú mať v dôchodku pravidelný príjem. Ide o pomerne významný podiel populácie, ktorá svojím prístupom hazarduje s kvalitou svojho života v penzii," približuje manažér spoločnosti Miroslav Ovčarik.

Ako ďalej vyplýva z prieskumu, pätina opýtaných si myslí, že im štátny dôchodok bude stačiť na financovanie viac ako polovice všetkých mesačných výdavkov. Prekvapivo pritom častejšie ide o vysokoškolákov a ľudí z veľkých miest. Dokonca 5,5 % respondentov predpokladá, že im štát bude financovať výdavky stopercentne. Asi 44 % opýtaných počíta s tým, že sa v dôchodku budú musieť spoľahnúť viac na svoje finančné rezervy, pretože im štátny dôchodok nepokryje ani polovicu výdavkov. "Je potešujúce, že väčšina ľudí sa automaticky nespolieha len na súčasný systém dôchodkového zabezpečenia, o svojej budúcnosti minimálne rozmýšľa, alebo už podniká konkrétne kroky, teda sporí alebo investuje. Pre vybudovanie finančného zázemia na dôchodok pritom nie je nutné odkladať vysoké sumy," podotýka Ovčarik.

So sporením na dôchodok by ľudia mali začať najneskôr do 40. roku života. Myslí si to 87,5 % opýtaných, ktorí počítajú s tým, že ich štátny dôchodok neuživí. Až 60 % ľudí sa domnieva, že by to malo byť ešte skôr, a teda do 30. roku života. Nižšiu vekovú hranicu pritom volia častejšie muži, ženy sa domnievajú, že stačí začať sporiť aj neskôr. Len asi 4 % populácie verí, že dostatočné finančné prostriedky je možné vytvoriť aj po 50. roku.

Z prieskumu tiež vyplýva, že ľudia, ktorí nad svojou budúcnosťou premýšľajú, majú tiež zodpovednejší prístup k vytváraniu finančnej rezervy. Za najčastejší zdroj príjmov v dôchodku opýtaní považujú úspory v banke alebo v stavebnej sporiteľni, životné poistenie, tretí dôchodkový pilier alebo investície do podielových fondov. Štyria z desiatich tiež uviedli možnosť využitia iného zdroja, akým je možnosť financovania výdavkov z brigády, z príjmov z podnikania, z prenájmu nehnuteľností alebo z dedičstva.

Spoločnosť realizovala prieskum na vzorke 500 ľudí vo veku 18 až 60 rokov.