Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Minister však pripomenul, že napriek tomu je cena zemného plynu na trhu stále niekoľkonásobne vyššia, než bola v predchádzajúcich rokoch.
Autor TASR
Bratislava 4. novembra (TASR) – Zásobníky plynu na Slovensku sú naplnené takmer na 100 percent a plynule pokračujú dodávky plynu zo všetkých zdrojov. V súčasnosti na Slovensko priteká dokonca viac zemného plynu, ako je potrebné. V štvrtkovej diskusnej relácii Na hrane televízie JOJ to povedal minister hospodárstva Karel Hirman. Aké budú ceny plynu a ďalších energií pre domácnosti v nadchádzajúcom roku však opäť odmietol spresniť.
"Prítok plynu od našich dodávateľov je plynulý, dokonca je nad úroveň, ktorú by sme aktuálne potrebovali," povedal Hirman. Na príčine je teplé počasie a stabilná situácia je tak v celej Európe. Minister však pripomenul, že napriek tomu je cena zemného plynu na trhu stále niekoľkonásobne vyššia, než bola v predchádzajúcich rokoch.
Bývalý minister financií a poslanec Národnej rady (NR) SR Ladislav Kamenický (Smer-SD) tvrdil, že za vysokú ceny plynu sú zodpovedné sankcie západných krajín voči Rusku za napadnutie Ukrajiny. Hirman však pripomenul, že sankcie sa netýkajú ruského plynu a jeho ceny rástli už od minulého leta, pretože Rusko obmedzilo dodávky plynu do Európy a vznikol nedostatok tejto suroviny. Obaja politici sa ale zhodli na tom, že ceny plynu ovplyvnila aj nemecká energetická politika, ktorá odstavila jadrové elektrárne a spoliehala sa na ich nahradenie práve ruským zemným plynom.
Východiskom z energetickej krízy je podľa Hirmana spoločné európske riešenie na zastropovnanie ceny plynu, ktoré ale blokuje práve Nemecko. Paradoxne táto krajina prijala podobné opatrenie na národnej úrovni a plánuje podporiť svoju ekonomiku sumou viac ako 200 miliárd eur. Slovenské firmy to však dostáva podľa Kamenického do nevýhodnej situácie, pretože vládou ohlásené zastropovanie plynu pre firmy na 99 eur s preplácaním 80 % sumy, ktorá je nad touto cenou, je podľa poslanca menej, ako dostanú nemecké firmy.
Hirman zdôraznil, že už ohlásená pomoc malým a stredným slovenským podnikom pokryje "drvivú" väčšinu firiem. Pre veľké spoločnosti bude ale pomoc obmedzená aj preto, že podľa európskych pravidiel musia byť v strate.
To, či sa energetická kríza prejaví v budúcom roku na počte nezamestnaných, minister nechcel komentovať. V niektorých odvetviach však podľa neho nastáva celosvetovo fáza ochladzovania už od leta minulého roka. Aký bude vplyv tohto ochladzovania na slovenské podniky podľa Hirmana zatiaľ nie je jasné. "Nešírme paniku," dodal.
Minister neodpovedal ani na otázku o štátnej pomoci s cenami energií pre domácnosti. Platná je podľa neho dohoda so slovenskými elektrárňami o zachovaní súčasnej ceny silovej energie pre domácnosti. Koncové ceny elektriny, plynu a tepla sa podľa Hirmana obyvatelia Slovenska dozvedia začiatkom decembra.
Politici sa dotkli aj vyhlásenia referenda o zmene ústavy prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Kamenický zopakoval postoj strany Smer-SD, podľa ktorého prezidentka zmarila referendum tak, že ho nevyhlásila na spoločný termín s komunálnymi voľbami. Hirman však oponoval, že bolo jej povinnosťou obrátiť sa na Ústavný súd SR, pokiaľ mala pochybnosti o ústavnosti predložených otázok.
"Prítok plynu od našich dodávateľov je plynulý, dokonca je nad úroveň, ktorú by sme aktuálne potrebovali," povedal Hirman. Na príčine je teplé počasie a stabilná situácia je tak v celej Európe. Minister však pripomenul, že napriek tomu je cena zemného plynu na trhu stále niekoľkonásobne vyššia, než bola v predchádzajúcich rokoch.
Bývalý minister financií a poslanec Národnej rady (NR) SR Ladislav Kamenický (Smer-SD) tvrdil, že za vysokú ceny plynu sú zodpovedné sankcie západných krajín voči Rusku za napadnutie Ukrajiny. Hirman však pripomenul, že sankcie sa netýkajú ruského plynu a jeho ceny rástli už od minulého leta, pretože Rusko obmedzilo dodávky plynu do Európy a vznikol nedostatok tejto suroviny. Obaja politici sa ale zhodli na tom, že ceny plynu ovplyvnila aj nemecká energetická politika, ktorá odstavila jadrové elektrárne a spoliehala sa na ich nahradenie práve ruským zemným plynom.
Východiskom z energetickej krízy je podľa Hirmana spoločné európske riešenie na zastropovnanie ceny plynu, ktoré ale blokuje práve Nemecko. Paradoxne táto krajina prijala podobné opatrenie na národnej úrovni a plánuje podporiť svoju ekonomiku sumou viac ako 200 miliárd eur. Slovenské firmy to však dostáva podľa Kamenického do nevýhodnej situácie, pretože vládou ohlásené zastropovanie plynu pre firmy na 99 eur s preplácaním 80 % sumy, ktorá je nad touto cenou, je podľa poslanca menej, ako dostanú nemecké firmy.
Hirman zdôraznil, že už ohlásená pomoc malým a stredným slovenským podnikom pokryje "drvivú" väčšinu firiem. Pre veľké spoločnosti bude ale pomoc obmedzená aj preto, že podľa európskych pravidiel musia byť v strate.
To, či sa energetická kríza prejaví v budúcom roku na počte nezamestnaných, minister nechcel komentovať. V niektorých odvetviach však podľa neho nastáva celosvetovo fáza ochladzovania už od leta minulého roka. Aký bude vplyv tohto ochladzovania na slovenské podniky podľa Hirmana zatiaľ nie je jasné. "Nešírme paniku," dodal.
Minister neodpovedal ani na otázku o štátnej pomoci s cenami energií pre domácnosti. Platná je podľa neho dohoda so slovenskými elektrárňami o zachovaní súčasnej ceny silovej energie pre domácnosti. Koncové ceny elektriny, plynu a tepla sa podľa Hirmana obyvatelia Slovenska dozvedia začiatkom decembra.
Politici sa dotkli aj vyhlásenia referenda o zmene ústavy prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Kamenický zopakoval postoj strany Smer-SD, podľa ktorého prezidentka zmarila referendum tak, že ho nevyhlásila na spoločný termín s komunálnymi voľbami. Hirman však oponoval, že bolo jej povinnosťou obrátiť sa na Ústavný súd SR, pokiaľ mala pochybnosti o ústavnosti predložených otázok.
