Zabíjanie zvierat pre súkromnú domácu spotrebu a podmienky, ktoré je potrebné dodržať pri domácej zabíjačke, upravuje zákon o veterinárnej starostlivosti.
Autor TASR
Bratislava 3. januára (TASR) - Drobnochovatelia, ktorí vlastnia čo aj len jednu ošípanú, sa po novom musia zaregistrovať na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (RVPS) SR. Nie je to však jediná povinnosť, ktorá sa viaže k domácemu chovu ošípaných. Zákon pamätá aj na domáce zakáľačky. Jeho porušovaním chovatelia riskujú nielen pokuty, ale najmä zdravotné problémy. Uviedol to hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Vladimír Machalík.
Zdôraznil, že tak ako vo veľkochovoch, aj v domácich podmienkach zviera nesmie byť pred porazením vystavené utrpeniu, strachu a trvalej bolesti. K usmrteniu musí dôjsť citlivým spôsobom. Zabíjanie zvierat pre súkromnú domácu spotrebu a podmienky, ktoré je potrebné dodržať pri domácej zabíjačke, upravuje zákon o veterinárnej starostlivosti.
Chovateľom ošípaných ukladá podľa neho povinnosť ohlásiť zabíjačku miestne príslušnej RVPS (telefonicky, mailom, písomne, faxom) aspoň jeden pracovný deň vopred do 15:00 hod. RVPS preveruje, či zviera nie je nakazené svalovcom (trichinelózou), ktorý môže u ľudí vyvolať vážne zdravotné komplikácie. Testovanie vzoriek sa vykonáva v okresoch na základe vyhodnotenia rizika – pozitívnych nálezov u divo žijúcej zveri za príslušný kalendárny rok. Náklady na laboratórne testy vzoriek ošípaných v týchto okresoch sú hradené štátom. Ostatní chovatelia si ich môžu dať spraviť dobrovoľne na vlastné náklady.
Najväčšie riziko striehne podľa Machalíka v tradične vyrábanej domácej klobáse, ktorá je zaúdená studeným dymom. Takto tepelne neopracovaný produkt je živnou pôdou pre svalovca. Pôvodcu nákazlivého ochorenia spoľahlivo zlikviduje tepelná úprava alebo zmrazenie zabíjačkových produktov.
Vzorky určené na testovanie odoberá samotný chovateľ, a to z bráničných pilierov z obidvoch polovíc jatočných tiel ošípanej v mieste prechodu do šľachovitej časti vo veľkosti lieskového orecha. Každú zabalí samostatne do mikroténového vrecúška alebo nepremokavého materiálu a uloží ich do chladničky (nie mrazničky). K vzorkám priloží chovateľ vypísaný sprievodný list. Takto ich doručí na miesto zvozu vzoriek zriadeného príslušnou RVPS.
Zákon explicitne neukladá, na akom mieste sa má domáca zabíjačka uskutočniť. Či už ide o dvor, záhradu alebo miestnosti hospodárskeho dvora. Túto činnosť vykonávajú profesne prevažne mäsiari a ojedinele si domácu zabíjačku robia sami chovatelia. Aby sa zabránilo týraniu zvieraťa, ošípané musia byť pred vykrvením omráčené, teda zbavené vedomia.
Produkty domácej zabíjačky, teda mäso a orgány, sú určené len na súkromnú domácu spotrebu a nemožno ich ponúkať na predaj. Vylúčené sú aj z verejných podujatí typu "Zabíjačkové slávnosti", kde sa môže predávať alebo ponúkať iba mäso a vnútornosti pochádzajúce zo schváleného bitúnku, respektíve z rozrábkarne.
Machalík dodal, že za porušenie zákona hrozí pokuta vo výške 400 až 1000 eur. S peňažnou sankciou musia počítať aj v prípade, ak domácu zabíjačku neohlásia najmenej jeden pracovný deň vopred miestne príslušnej RVPS a tiež v prípade nedodržania požiadaviek pohody zvierat a požiadaviek na sústreďovanie a neškodné odstraňovanie živočíšnych vedľajších produktov.
Zdôraznil, že tak ako vo veľkochovoch, aj v domácich podmienkach zviera nesmie byť pred porazením vystavené utrpeniu, strachu a trvalej bolesti. K usmrteniu musí dôjsť citlivým spôsobom. Zabíjanie zvierat pre súkromnú domácu spotrebu a podmienky, ktoré je potrebné dodržať pri domácej zabíjačke, upravuje zákon o veterinárnej starostlivosti.
Chovateľom ošípaných ukladá podľa neho povinnosť ohlásiť zabíjačku miestne príslušnej RVPS (telefonicky, mailom, písomne, faxom) aspoň jeden pracovný deň vopred do 15:00 hod. RVPS preveruje, či zviera nie je nakazené svalovcom (trichinelózou), ktorý môže u ľudí vyvolať vážne zdravotné komplikácie. Testovanie vzoriek sa vykonáva v okresoch na základe vyhodnotenia rizika – pozitívnych nálezov u divo žijúcej zveri za príslušný kalendárny rok. Náklady na laboratórne testy vzoriek ošípaných v týchto okresoch sú hradené štátom. Ostatní chovatelia si ich môžu dať spraviť dobrovoľne na vlastné náklady.
Najväčšie riziko striehne podľa Machalíka v tradične vyrábanej domácej klobáse, ktorá je zaúdená studeným dymom. Takto tepelne neopracovaný produkt je živnou pôdou pre svalovca. Pôvodcu nákazlivého ochorenia spoľahlivo zlikviduje tepelná úprava alebo zmrazenie zabíjačkových produktov.
Vzorky určené na testovanie odoberá samotný chovateľ, a to z bráničných pilierov z obidvoch polovíc jatočných tiel ošípanej v mieste prechodu do šľachovitej časti vo veľkosti lieskového orecha. Každú zabalí samostatne do mikroténového vrecúška alebo nepremokavého materiálu a uloží ich do chladničky (nie mrazničky). K vzorkám priloží chovateľ vypísaný sprievodný list. Takto ich doručí na miesto zvozu vzoriek zriadeného príslušnou RVPS.
Zákon explicitne neukladá, na akom mieste sa má domáca zabíjačka uskutočniť. Či už ide o dvor, záhradu alebo miestnosti hospodárskeho dvora. Túto činnosť vykonávajú profesne prevažne mäsiari a ojedinele si domácu zabíjačku robia sami chovatelia. Aby sa zabránilo týraniu zvieraťa, ošípané musia byť pred vykrvením omráčené, teda zbavené vedomia.
Produkty domácej zabíjačky, teda mäso a orgány, sú určené len na súkromnú domácu spotrebu a nemožno ich ponúkať na predaj. Vylúčené sú aj z verejných podujatí typu "Zabíjačkové slávnosti", kde sa môže predávať alebo ponúkať iba mäso a vnútornosti pochádzajúce zo schváleného bitúnku, respektíve z rozrábkarne.
Machalík dodal, že za porušenie zákona hrozí pokuta vo výške 400 až 1000 eur. S peňažnou sankciou musia počítať aj v prípade, ak domácu zabíjačku neohlásia najmenej jeden pracovný deň vopred miestne príslušnej RVPS a tiež v prípade nedodržania požiadaviek pohody zvierat a požiadaviek na sústreďovanie a neškodné odstraňovanie živočíšnych vedľajších produktov.