Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa ministra financií Petra Kažimíra je pre SR prognóza Európskej komisie dobrou správou.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 5. novembra (TASR) - Slovenská ekonomika patrí medzi najrýchlejšie rastúce nielen v rámci eurozóny, ale aj v rámci Európskej únie. Bude sa však musieť ešte zamerať napríklad na zmodernizovanie verejnej správy či na zlepšenie čerpania eurofondov. Na dnešnej tlačovej konferencii to uviedol podpredseda Európskej komisie pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis.
Európska komisia dnes zverejnila jesennú prognózu rastu ekonomík. Slovensko by malo v tomto roku zaznamenať rast hrubého domáceho produktu (HDP) na úrovni 3,2 % a v budúcom roku by mal dosiahnuť 2,9 %. "Rozpočtový deficit na Slovensku má neustále klesajúcu tendenciu, zo strany komisie na základe analýzy neočakávame nejaké problémy do budúcnosti," skonštatoval Dombrovskis.
Zároveň ale pripomenul, že Slovensko čaká ešte veľa práce v niektorých oblastiach. Sú nimi napríklad zmodernizovanie verejnej správy či zefektívnenie procesu verejného obstarávania. Taktiež je podľa neho potrebné urobiť opatrenia v zdravotníctve, posilniť regionálny rozvoj, najmä na juhu a východe Slovenska, ako aj zlepšiť čerpanie eurofondov v nasledujúcom programovom období. "Viaceré z týchto otázok sa nachádzajú v odporúčaniach komisie a sme pripravení úzko spolupracovať s vládou SR na riešení týchto otázok," dodal Dombrovskis.
Podľa ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) je pre SR prognóza Európskej komisie dobrou správou. "Dobrá správa pre Slovensko je, že aj Európska komisia zo svojho pohľadu vidí, že Slovensko je na dobrej ceste k udržaniu rastu. Čísla nad 3 % sú pre tento rok medzi rekordnými v EÚ aj v eurozóne," podotkol Kažimír.
Európska komisia podobne ako slovenské ministerstvo financií zatiaľ neráta s novou investíciou, a to s príchodom automobilky Jaguar Land Rover. "Tieto čísla budú dodatočne zakomponované v momente, keď podpíšeme investičnú zmluvu," avizoval Kažimír.
Podľa neho je zároveň pre Slovensko veľmi dôležitý domáci dopyt či oživenie spotreby domácností. "Kľúčový je zvrat na trhu práce. Naozaj druhý rok sa nám darí vytvárať desiatky tisíc nových pracovných miest, ktoré vytvárajú nielen lepšiu náladu v spoločnosti, ale sú aj súčasťou lepšej kondície verejných financií," dodal Kažimír.
Európska komisia dnes zverejnila jesennú prognózu rastu ekonomík. Slovensko by malo v tomto roku zaznamenať rast hrubého domáceho produktu (HDP) na úrovni 3,2 % a v budúcom roku by mal dosiahnuť 2,9 %. "Rozpočtový deficit na Slovensku má neustále klesajúcu tendenciu, zo strany komisie na základe analýzy neočakávame nejaké problémy do budúcnosti," skonštatoval Dombrovskis.
Zároveň ale pripomenul, že Slovensko čaká ešte veľa práce v niektorých oblastiach. Sú nimi napríklad zmodernizovanie verejnej správy či zefektívnenie procesu verejného obstarávania. Taktiež je podľa neho potrebné urobiť opatrenia v zdravotníctve, posilniť regionálny rozvoj, najmä na juhu a východe Slovenska, ako aj zlepšiť čerpanie eurofondov v nasledujúcom programovom období. "Viaceré z týchto otázok sa nachádzajú v odporúčaniach komisie a sme pripravení úzko spolupracovať s vládou SR na riešení týchto otázok," dodal Dombrovskis.
Podľa ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) je pre SR prognóza Európskej komisie dobrou správou. "Dobrá správa pre Slovensko je, že aj Európska komisia zo svojho pohľadu vidí, že Slovensko je na dobrej ceste k udržaniu rastu. Čísla nad 3 % sú pre tento rok medzi rekordnými v EÚ aj v eurozóne," podotkol Kažimír.
Európska komisia podobne ako slovenské ministerstvo financií zatiaľ neráta s novou investíciou, a to s príchodom automobilky Jaguar Land Rover. "Tieto čísla budú dodatočne zakomponované v momente, keď podpíšeme investičnú zmluvu," avizoval Kažimír.
Podľa neho je zároveň pre Slovensko veľmi dôležitý domáci dopyt či oživenie spotreby domácností. "Kľúčový je zvrat na trhu práce. Naozaj druhý rok sa nám darí vytvárať desiatky tisíc nových pracovných miest, ktoré vytvárajú nielen lepšiu náladu v spoločnosti, ale sú aj súčasťou lepšej kondície verejných financií," dodal Kažimír.
EK: Rast slovenskej ekonomiky by sa mal pohybovať okolo 3 %
Brusel 5. november (TASR) - Dnes zverejnené jesenné prognózy Európskej komisie (EK) predpovedajú pre Slovensko rast hrubého domáceho produktu (HDP) v tomto roku na úrovni 3,2 %. Budúci rok očakáva jeho spomalenie na 2,9 % a následne opätovné zrýchlenie na 3,3 % v roku 2017.
Inflácia na Slovensku má byť naďalej nízka. Tento rok má ísť dokonca o pokles cien na úrovni -0,2 %, budúcoročná inflácia má byť jednopercentná a v roku 2017 by mala dosiahnuť 1,6 %. Priaznivý trend predvída EK pre Slovensko v oblasti nezamestnanosti. Z tohoročných 11,6 % by na budúci rok mala klesnúť na úroveň 10,5 %, v roku 2017 odhady naznačujú 9,6-% nezamestnanosť.
Komisia prognózuje deficit verejných financií v tomto roku na úrovni 2,7 % HDP. V roku 2016 by sa mal znížiť na 2,4 % HDP a o rok neskôr 2 % HDP. Zároveň EK očakáva aj mierne znižovanie hrubého verejného dlhu. Z tohtoročný 52,7 % HDP by mal v roku 2016 klesnúť na 52,6 % HDP a o rok neskôr na 52,2 % HDP.
Brusel 5. november (TASR) - Dnes zverejnené jesenné prognózy Európskej komisie (EK) predpovedajú pre Slovensko rast hrubého domáceho produktu (HDP) v tomto roku na úrovni 3,2 %. Budúci rok očakáva jeho spomalenie na 2,9 % a následne opätovné zrýchlenie na 3,3 % v roku 2017.
Inflácia na Slovensku má byť naďalej nízka. Tento rok má ísť dokonca o pokles cien na úrovni -0,2 %, budúcoročná inflácia má byť jednopercentná a v roku 2017 by mala dosiahnuť 1,6 %. Priaznivý trend predvída EK pre Slovensko v oblasti nezamestnanosti. Z tohoročných 11,6 % by na budúci rok mala klesnúť na úroveň 10,5 %, v roku 2017 odhady naznačujú 9,6-% nezamestnanosť.
Komisia prognózuje deficit verejných financií v tomto roku na úrovni 2,7 % HDP. V roku 2016 by sa mal znížiť na 2,4 % HDP a o rok neskôr 2 % HDP. Zároveň EK očakáva aj mierne znižovanie hrubého verejného dlhu. Z tohtoročný 52,7 % HDP by mal v roku 2016 klesnúť na 52,6 % HDP a o rok neskôr na 52,2 % HDP.
Oživenie v eurozóne pokračuje
Brusel 5. novembra (TASR) - Ekonomické oživenie v eurozóne a EÚ vstupuje do tretieho roku a očakáva sa pokračovanie tohto trendu. Naznačili to jesenné ekonomické prognózy Európskej komisie (EK), ktoré dnes v Bruseli predstavil eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici.
V súvislosti s klesajúcimi cenami ropy, ústretovou menovou politikou a pomerne slabou vonkajšou hodnotou eura bolo tento rok hospodárske oživenie odolné a rozšírené vo všetkých členských štátoch. Jeho tempo je však stále pomalé.
EK upozornila, že vplyv pozitívnych faktorov sa stiera, lebo sa objavujú nové výzvy v podobe spomalenia rozvíjajúcich sa trhov a globálneho obchodu a pretrvávajúceho geopolitického napätia. Očakáva sa, že prostredníctvom iných faktorov, ako sú lepšie výsledky v oblasti zamestnanosti, ktoré podporujú reálny disponibilný príjem, jednoduchšie úverové podmienky, pokrok v oblasti znižovania finančnej zadlženosti a vyššie investície, bude tempo rastu odolávať výzvam v rokoch 2016 a 2017.
V eurozóne sa predpokladá rast reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2015 o 1,6 %, v roku 2016 stúpne na 1,8 % a v roku 2017 na 1,9 %. V EÚ ako celku sa očakáva, že reálny HDP sa zvýši z 1,9 % v tomto roku na 2,0 % v roku 2016 a na 2,1 % v roku 2017.
V odhadoch ekonomického rastu členských krajín EÚ a eurozóny Slovenská republika obsadila popredné pozície a dostala sa nad priemer eurozóny a EÚ. Z hľadiska rastu HDP v končiacom sa roku by SR (3,2 %) mala obsadiť 3. miesto v 19-člennej eurozóne a šieste miesto v 28-člennej EÚ. V eurozóne vyšší ekonomický rast by mali mať Írsko (6 %) a Malta (4,3 %), mimo eurozóny sú to Česká republika (4,3 %) a Poľsko i Rumunsko (3,5 %).
V roku 2016 by SR (2,9 %) mala klesnúť o pár priečok na 5. miesto v eurozóne, keď vyšší rast budú mať Írsko, Malta, Luxembursko a Lotyšsko, a na 7. priečku v EÚ, kde vyšší rast ako Slováci by mali mať Rumuni a Poliaci.
V roku 2017 sa Slováci (3,3 %) podľa prognóz EK dostanú na 2. pozíciu v eurozóne hneď po Írsku (3,5 %) a na celkovú 4. priečku v EÚ po uvedenom Írsku, ďalej Rumunsku (3,6 %) a Poľsku (3,5 %).
"Európska ekonomika zostáva na oživujúcom kurze. Pre rok 2016 vidíme rast a pokles nezamestnanosti a fiškálnych deficitov. Napriek tomu ekonomické zlepšenie ešte stále nie je rovnomerne rozmiestnené, najmä v eurozóne nedochádza dostatočne rýchlo ku konvergencii," konštatoval Moscovici pred novinármi.
Komisár dodal, že veľké problémy pretrvávajú. Sú nimi nedostatočné investície, ekonomické štruktúry brzdiace rast a tvorbu zamestnanosti, ako aj vysoká úroveň súkromného a verejného dlhu.
Trh práce sa má naďalej posilňovať, aj keď pomalým a nerovnomerným tempom v jednotlivých členských štátoch. V ťažko zasiahnutých krajinách, ktoré zaviedli reformy trhu práce, by však malo dôjsť k ďalšiemu zvýšeniu rastu zamestnanosti.
V eurozóne sa očakáva, že miera zamestnanosti v tomto a budúcom roku vzrastie o 0,9 % a v roku 2017 sa zvýši na 1 %. V EÚ by sa zamestnanosť v tomto roku mala zvýšiť o 1 % a v rokoch 2016 a 2017 o 0,9 %. Celkovo sa predpokladá, že nezamestnanosť bude klesať len pozvoľne a so značnými rozdielmi medzi jednotlivými štátmi. Podľa prognóz nezamestnanosť v eurozóne klesne z 11 % v tomto roku na 10,6 % v budúcom roku a na 10,3 % v roku 2017, zatiaľ čo v EÚ ako celku z prognózy vyplýva pokles z 9,5 % v tomto roku na 9,2 % v roku 2016 a na 8,9 % v roku 2017.
Slovensko tento rok s mierou nezamestnanosti 11,6 % je na 6. priečke v eurozóne a 7. priečke v EÚ, podobná situácia by mala byť aj na budúci rok, avšak v roku 2017 bude SR (9,6 %) už "len" 7. najhoršou krajinou eurozóny z hľadiska nezamestnanosti (8. v rámci EÚ). Najvyššia miera nezamestnanosti (nad 20 %) je a zostane v Grécku a Španielsku, z krajín eurozóny trápi ešte Cyprus, Portugalsko, Taliansko a Francúzsko. Mimo krajín eurozóny s vysokou nezamestnanosťou (16,2 % v roku 2015) bojujú najmä Chorvátsko a Bulharsko (približne 10 %).
Brusel 5. novembra (TASR) - Ekonomické oživenie v eurozóne a EÚ vstupuje do tretieho roku a očakáva sa pokračovanie tohto trendu. Naznačili to jesenné ekonomické prognózy Európskej komisie (EK), ktoré dnes v Bruseli predstavil eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici.
V súvislosti s klesajúcimi cenami ropy, ústretovou menovou politikou a pomerne slabou vonkajšou hodnotou eura bolo tento rok hospodárske oživenie odolné a rozšírené vo všetkých členských štátoch. Jeho tempo je však stále pomalé.
EK upozornila, že vplyv pozitívnych faktorov sa stiera, lebo sa objavujú nové výzvy v podobe spomalenia rozvíjajúcich sa trhov a globálneho obchodu a pretrvávajúceho geopolitického napätia. Očakáva sa, že prostredníctvom iných faktorov, ako sú lepšie výsledky v oblasti zamestnanosti, ktoré podporujú reálny disponibilný príjem, jednoduchšie úverové podmienky, pokrok v oblasti znižovania finančnej zadlženosti a vyššie investície, bude tempo rastu odolávať výzvam v rokoch 2016 a 2017.
V eurozóne sa predpokladá rast reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2015 o 1,6 %, v roku 2016 stúpne na 1,8 % a v roku 2017 na 1,9 %. V EÚ ako celku sa očakáva, že reálny HDP sa zvýši z 1,9 % v tomto roku na 2,0 % v roku 2016 a na 2,1 % v roku 2017.
V odhadoch ekonomického rastu členských krajín EÚ a eurozóny Slovenská republika obsadila popredné pozície a dostala sa nad priemer eurozóny a EÚ. Z hľadiska rastu HDP v končiacom sa roku by SR (3,2 %) mala obsadiť 3. miesto v 19-člennej eurozóne a šieste miesto v 28-člennej EÚ. V eurozóne vyšší ekonomický rast by mali mať Írsko (6 %) a Malta (4,3 %), mimo eurozóny sú to Česká republika (4,3 %) a Poľsko i Rumunsko (3,5 %).
V roku 2016 by SR (2,9 %) mala klesnúť o pár priečok na 5. miesto v eurozóne, keď vyšší rast budú mať Írsko, Malta, Luxembursko a Lotyšsko, a na 7. priečku v EÚ, kde vyšší rast ako Slováci by mali mať Rumuni a Poliaci.
V roku 2017 sa Slováci (3,3 %) podľa prognóz EK dostanú na 2. pozíciu v eurozóne hneď po Írsku (3,5 %) a na celkovú 4. priečku v EÚ po uvedenom Írsku, ďalej Rumunsku (3,6 %) a Poľsku (3,5 %).
"Európska ekonomika zostáva na oživujúcom kurze. Pre rok 2016 vidíme rast a pokles nezamestnanosti a fiškálnych deficitov. Napriek tomu ekonomické zlepšenie ešte stále nie je rovnomerne rozmiestnené, najmä v eurozóne nedochádza dostatočne rýchlo ku konvergencii," konštatoval Moscovici pred novinármi.
Komisár dodal, že veľké problémy pretrvávajú. Sú nimi nedostatočné investície, ekonomické štruktúry brzdiace rast a tvorbu zamestnanosti, ako aj vysoká úroveň súkromného a verejného dlhu.
Trh práce sa má naďalej posilňovať, aj keď pomalým a nerovnomerným tempom v jednotlivých členských štátoch. V ťažko zasiahnutých krajinách, ktoré zaviedli reformy trhu práce, by však malo dôjsť k ďalšiemu zvýšeniu rastu zamestnanosti.
V eurozóne sa očakáva, že miera zamestnanosti v tomto a budúcom roku vzrastie o 0,9 % a v roku 2017 sa zvýši na 1 %. V EÚ by sa zamestnanosť v tomto roku mala zvýšiť o 1 % a v rokoch 2016 a 2017 o 0,9 %. Celkovo sa predpokladá, že nezamestnanosť bude klesať len pozvoľne a so značnými rozdielmi medzi jednotlivými štátmi. Podľa prognóz nezamestnanosť v eurozóne klesne z 11 % v tomto roku na 10,6 % v budúcom roku a na 10,3 % v roku 2017, zatiaľ čo v EÚ ako celku z prognózy vyplýva pokles z 9,5 % v tomto roku na 9,2 % v roku 2016 a na 8,9 % v roku 2017.
Slovensko tento rok s mierou nezamestnanosti 11,6 % je na 6. priečke v eurozóne a 7. priečke v EÚ, podobná situácia by mala byť aj na budúci rok, avšak v roku 2017 bude SR (9,6 %) už "len" 7. najhoršou krajinou eurozóny z hľadiska nezamestnanosti (8. v rámci EÚ). Najvyššia miera nezamestnanosti (nad 20 %) je a zostane v Grécku a Španielsku, z krajín eurozóny trápi ešte Cyprus, Portugalsko, Taliansko a Francúzsko. Mimo krajín eurozóny s vysokou nezamestnanosťou (16,2 % v roku 2015) bojujú najmä Chorvátsko a Bulharsko (približne 10 %).
