Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
A v lete pravdepodobne dôjde k jeho ďalšiemu zníženiu, keďže banky pokračujú v sprísňovaní prístupu k úverom.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 25. júla (TASR) - Dopyt firiem z eurozóny po úveroch v 2. štvrťroku 2023 rekordne klesol. A v lete pravdepodobne dôjde k jeho ďalšiemu zníženiu, keďže banky pokračujú v sprísňovaní prístupu k úverom. Ukázali to výsledky prieskumu Európskej centrálnej banky (ECB) medzi komerčnými bankami. TASR o tom informuje na základe správ Reuters a Bloomberg.
"Čistý dopyt firiem po úveroch v 2. štvrťroku 2023 výrazne klesol na historické minimum od začiatku prieskumu v roku 2003," uviedla ECB.
To je jasný signál, že prudké zvyšovanie úrokov ECB za uplynulý rok sa premieta do ekonomiky 20 krajín menového bloku.
Počas súčasného 3. štvrťroka banky očakávajú ďalší pokles dopytu po úveroch, aj keď v oveľa menšom rozsahu ako v 2. štvrťroku, dodala ECB.
Okrem slabšieho dopytu po firemných úveroch zaznamenala v 2. kvartáli ďalšie zníženie dopytu aj po hypotékach a iných spotrebiteľských pôžičkách, keďže banky v eurozóne sprísnili kritériá pre úvery firmám a domácnostiam. Podľa nich ich k tomu tlačil aj objem nesplácaných úverov.
A hoci v uplynulom kvartáli bolo percento bánk, ktoré oznámili prísnejšie úverové štandardy, nižšie ako v predchádzajúcom štvrťroku, zostalo nad historickým priemerom. A zatiaľ čo sa pomery nesplácaných úverov podstatne nezmenili, vnímanie bánk voči riziku refinancovania a splácania sa zvýšilo, dodala ECB. Banky preto očakávajú v tomto štvrťroku pokračovanie sprísňovania úverových štandardov.
ECB v minulom roku zvýšila kľúčové úrokové sadzby spolu o 4 percentuálne body v nádeji, že obmedzí dopyt len natoľko, aby zabrzdila infláciu bez toho, aby sa blok prepadol do recesie. Jej snaha teraz prináša ovocie, keďže inflácia napriek mimoriadne napätému trhu práce klesá.
Spresnené údaje minulý týždeň ukázali, že ekonomika eurozóny v 1. štvrťroku 2023 stagnovala namiesto mierneho poklesu, ale žiadne oživenie nie je stále v dohľade, pričom mnohé dôsledky zvyšovania úrokových sadzieb ECB sa ešte len premietnu do jej výkonu.
Štvrťročný prieskum, ktorý sa začal v roku 2003, ponúka aktualizovaný pohľad na to, ako snahy ECB v boji proti inflácii ovplyvňujú pôžičky. Tie majú pritom dominantnú úlohu pri financovaní ekonomiky.
Ako predstavitelia ECB uviedli na júnovom zasadnutí o menovej politike, predchádzajúce dlhšie obdobia fixných úrokových sadzieb pri hypotékach a pomalší nárast toho, koľko veritelia platia na vkladových účtoch, môžu oneskoriť prenos prísnejších úverových podmienok na domácnosti.
"Čistý dopyt firiem po úveroch v 2. štvrťroku 2023 výrazne klesol na historické minimum od začiatku prieskumu v roku 2003," uviedla ECB.
To je jasný signál, že prudké zvyšovanie úrokov ECB za uplynulý rok sa premieta do ekonomiky 20 krajín menového bloku.
Počas súčasného 3. štvrťroka banky očakávajú ďalší pokles dopytu po úveroch, aj keď v oveľa menšom rozsahu ako v 2. štvrťroku, dodala ECB.
Okrem slabšieho dopytu po firemných úveroch zaznamenala v 2. kvartáli ďalšie zníženie dopytu aj po hypotékach a iných spotrebiteľských pôžičkách, keďže banky v eurozóne sprísnili kritériá pre úvery firmám a domácnostiam. Podľa nich ich k tomu tlačil aj objem nesplácaných úverov.
A hoci v uplynulom kvartáli bolo percento bánk, ktoré oznámili prísnejšie úverové štandardy, nižšie ako v predchádzajúcom štvrťroku, zostalo nad historickým priemerom. A zatiaľ čo sa pomery nesplácaných úverov podstatne nezmenili, vnímanie bánk voči riziku refinancovania a splácania sa zvýšilo, dodala ECB. Banky preto očakávajú v tomto štvrťroku pokračovanie sprísňovania úverových štandardov.
ECB v minulom roku zvýšila kľúčové úrokové sadzby spolu o 4 percentuálne body v nádeji, že obmedzí dopyt len natoľko, aby zabrzdila infláciu bez toho, aby sa blok prepadol do recesie. Jej snaha teraz prináša ovocie, keďže inflácia napriek mimoriadne napätému trhu práce klesá.
Spresnené údaje minulý týždeň ukázali, že ekonomika eurozóny v 1. štvrťroku 2023 stagnovala namiesto mierneho poklesu, ale žiadne oživenie nie je stále v dohľade, pričom mnohé dôsledky zvyšovania úrokových sadzieb ECB sa ešte len premietnu do jej výkonu.
Štvrťročný prieskum, ktorý sa začal v roku 2003, ponúka aktualizovaný pohľad na to, ako snahy ECB v boji proti inflácii ovplyvňujú pôžičky. Tie majú pritom dominantnú úlohu pri financovaní ekonomiky.
Ako predstavitelia ECB uviedli na júnovom zasadnutí o menovej politike, predchádzajúce dlhšie obdobia fixných úrokových sadzieb pri hypotékach a pomalší nárast toho, koľko veritelia platia na vkladových účtoch, môžu oneskoriť prenos prísnejších úverových podmienok na domácnosti.
