Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa vedeckej obce potrebuje svet znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 zhruba o 43 % v porovnaní s rokom 2019.
Autor TASR
Londýn 26. júna (TASR) - Globálna spotreba energie vo svete vzrástla vlani o 1 % a aj keď rast dopytu po niektorých obnoviteľných zdrojoch energie dosiahol rekord, výraznú dominanciu si naďalej držia fosílne palivá. Poukázala na to najnovšia správa Statistical Review of World Energy, ktorú prvýkrát zverejnil Energy Institute v spolupráci s poradenskými firmami KPMG a Kearny. Pôvodne správu od 50. rokov minulého storočia vypracovávala ropná spoločnosť BP. Informovala o tom agentúra Reuters.
Celosvetová spotreba primárnej energie vzrástla v minulom roku o 1 %, zatiaľ čo v roku 2021 rast dosiahol 5,5 %. Napriek prudkému spomaleniu rastu je však dopyt stále o 3 % vyšší než v roku 2019, teda poslednom pred nástupom pandémie nového koronavírusu.
Spotreba energie rástla vo všetkých oblastiach s výnimkou Európy, čo je dôsledok vojny na Ukrajine a prudkého zvýšenia cien energií. Zvýšil sa dopyt po obnoviteľných zdrojoch energie (nezapočítava sa vodná energia), ktoré sa za minulý rok podieľali na celkovej spotrebe 7,5 %. Najmä dopyt po solárnej a veternej energii zaznamenal vlani výrazný rast, pričom ich podiel na celkovej spotrebe elektrickej energie dosiahol rekordných 12 %.
Spotreba ropy vzrástla o 2,9 milióna barelov (159 litrov) denne na 97,3 milióna barelov/deň. Tempo rastu sa však v porovnaní s predchádzajúcim rokom spomalilo a oproti predpandemickému roku 2019 bola spotreba o 0,7 % nižšia.
Spotreba plynu klesla vlani v dôsledku rekordných cien v Európe a Ázii celosvetovo zhruba o 3 %. Naďalej však tvorí zhruba štvrtinu z celkového objemu spotreby primárnej energie.
Čo sa týka podielu na celkovej spotrebe energie, dominanciu si udržalo uhlie, keď jeho podiel predstavoval 35,4 %. Celkovo sa fosílne palivá na celosvetovej spotrebe podieľali vlani 82 %, čo je zhruba rovnaký podiel ako v predchádzajúcom roku.
"Napriek výraznému rastu dopytu po veternej a solárnej energii sa globálne emisie skleníkových plynov súvisiace s energetickým sektorom opäť zvýšili," povedala prezidentka Energy Institute so sídlom v Británii Juliet Davenportová. "Aj naďalej ideme opačným smerom, než požaduje Parížska klimatická dohoda," dodala.
Podľa vedeckej obce potrebuje svet znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 zhruba o 43 % v porovnaní s rokom 2019. Inak sa mu nepodarí splniť Parížsku klimatickú dohodu udržať globálne otepľovanie pod úrovňou 2 stupňov Celzia.
Celosvetová spotreba primárnej energie vzrástla v minulom roku o 1 %, zatiaľ čo v roku 2021 rast dosiahol 5,5 %. Napriek prudkému spomaleniu rastu je však dopyt stále o 3 % vyšší než v roku 2019, teda poslednom pred nástupom pandémie nového koronavírusu.
Spotreba energie rástla vo všetkých oblastiach s výnimkou Európy, čo je dôsledok vojny na Ukrajine a prudkého zvýšenia cien energií. Zvýšil sa dopyt po obnoviteľných zdrojoch energie (nezapočítava sa vodná energia), ktoré sa za minulý rok podieľali na celkovej spotrebe 7,5 %. Najmä dopyt po solárnej a veternej energii zaznamenal vlani výrazný rast, pričom ich podiel na celkovej spotrebe elektrickej energie dosiahol rekordných 12 %.
Spotreba ropy vzrástla o 2,9 milióna barelov (159 litrov) denne na 97,3 milióna barelov/deň. Tempo rastu sa však v porovnaní s predchádzajúcim rokom spomalilo a oproti predpandemickému roku 2019 bola spotreba o 0,7 % nižšia.
Spotreba plynu klesla vlani v dôsledku rekordných cien v Európe a Ázii celosvetovo zhruba o 3 %. Naďalej však tvorí zhruba štvrtinu z celkového objemu spotreby primárnej energie.
Čo sa týka podielu na celkovej spotrebe energie, dominanciu si udržalo uhlie, keď jeho podiel predstavoval 35,4 %. Celkovo sa fosílne palivá na celosvetovej spotrebe podieľali vlani 82 %, čo je zhruba rovnaký podiel ako v predchádzajúcom roku.
"Napriek výraznému rastu dopytu po veternej a solárnej energii sa globálne emisie skleníkových plynov súvisiace s energetickým sektorom opäť zvýšili," povedala prezidentka Energy Institute so sídlom v Británii Juliet Davenportová. "Aj naďalej ideme opačným smerom, než požaduje Parížska klimatická dohoda," dodala.
Podľa vedeckej obce potrebuje svet znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 zhruba o 43 % v porovnaní s rokom 2019. Inak sa mu nepodarí splniť Parížsku klimatickú dohodu udržať globálne otepľovanie pod úrovňou 2 stupňov Celzia.
