Washington 20. októbra (TASR) - Škody, ktoré spôsobila obchodná vojna odštartovaná Spojenými štátmi, je cítiť po celom svete, od islandských fjordov až po Japonsko, či africké krajiny. Zhodli sa na tom ministri financií a guvernéri centrálnych bánk na jesennom zasadnutí Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky vo Washingtone.

USA odštartovali obchodný konflikt s Čínou pred 15 mesiacmi. Okrem sporu s Čínou a s ním súvisiacich vzájomných dovozných ciel, americký prezident Donald Trump začal prehodnocovať ďalšie obchodné dohody a zároveň výrazne zhoršil vzťahy s mnohými kľúčovými obchodnými partnermi.

Po takmer 1,5 roku sú dôsledky obchodných sporov USA už jasnejšie a ako v tejto súvislosti povedala nová šéfka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová, "každý na tom stráca".

Podľa najnovšej prognózy MMF dosiahne svetová ekonomika tento rok rast len na úrovni 3 %. To je najslabšie tempo rastu od svetovej finančnej krízy v rokoch 2008-2009.

Negatívne dôsledky však nepocíti každá krajina rovnako. Z 20 najväčších ekonomík sveta najmenšie dôsledky poklesu exportu pocítia Spojené štáty, ktoré konflikt vyvolali. Umožňuje im to obrovský domáci trh s veľkým počtom spotrebiteľov.

Naopak, výrazné škody zaznamenávajú európske krajiny, ktoré "majú otvorené trhy a sú závislé od exportu," povedal komisár Európskej únie pre hospodárske a finančné záležitosti Pierre Moscovici.

V prípade najväčšej európskej ekonomiky, Nemecka, sa export na HDP podieľal v minulom roku vyše 40 %. To je najväčší podiel zo všetkých veľkých svetových ekonomík. Nemecká federácia zahraničného obchodu BGA nedávno zhoršila odhad rastu exportu v tomto roku na 0,5 % z pôvodnej prognózy 1,5-percentného rastu.

Podľa nemeckého ministra financií Olafa Scholza sa pod situáciu v Nemecku podpisuje na jednej strane brexit, na druhej práve obchodný konflikt zo strany USA. Ako povedal, problémom je neistota firiem, čo vedie k prehodnocovaniu investičných plánov. To sa odrazí na vývoji v nasledujúcich rokoch.

Problémy v dôsledku obchodných konfliktov však pociťujú aj krajiny, ktoré od exportu príliš závislé nie sú. Napríklad Island, ktorý musel po nástupe finančnej krízy a kolapse svojho bankového sektora žiadať MMF o pomoc. Neskôr Islanďania ekonomiku opäť postavili na nohy, čo sa vtedy označovalo za "obdivuhodné zotavenie". Teraz je islandská ekonomika ohrozená opäť.

"Sme závislí od cestovného ruchu," vysvetľuje guvernér islandskej centrálnej banky Ásgeir Jónsson. Od skončenia krízy sa počet turistov na Islande zvýšil takmer päťnásobne až na zhruba 2,5 milióna minulý rok. Od začatia obchodných sporov však počet zahraničných turistov začal klesať a za posledné leto ich počet medziročne klesol o 15,6 %.

Práve cestovný ruchu pomáhal Islandu zvyšovať devízové rezervy. Tie však od začatia obchodného konfliktu USA a Číny, rovnako ako počet turistov, klesajú.

Dôsledky obchodného konfliktu cíti aj Japonsko. Tokio v posledných dňoch zhoršilo odhad vývoja priemyselnej produkcie za október. Príčinou je pokles exportu áut do USA. "Posilnenie rastu svetovej ekonomiky sa posúva na neskoršie obdobie," povedal guvernér japonskej centrálnej banky Haruhiko Kuroda. "Export výrazne slabne, čo sa odráža na priemyselnej produkcii," dodal.

Napätie vo svetovom obchode negatívne ovplyvňuje aj africké ekonomiky. Podľa ich zástupcov bude potrebné začať pracovať na tom, aby sa z Afriky stal kontinent, ktorý nebude tak závislý od iných krajín. "Musíme začať pracovať na posilnení vzájomného (afrického) obchodu," povedal štátny tajomník kenského ministerstva financií Ukur Jatani Kanačo.

Tlak sa zvyšuje aj na ďalšie krajiny. Potvrdila to viceguvernérka ukrajinskej centrálnej banky Kateryna Rožková. "Ukrajinskí vývozcovia čelia zhoršeným podmienkam na globálnych komoditných trhoch," povedala, pričom poukázala najmä na pokles cien ocele. "Navyše, situáciu ukrajinských firiem ešte viac komplikuje fakt, že geopolitické konflikty tlačia nahor ceny ropy a zemného plynu," dodala.

Imúnne však nie sú ani Spojené štáty. Najmä americkí farmári doplatili na dovozné clá, ktoré ako odvetu zaviedla Čína.

Administratíva Donalda Trumpa to potom riešila poskytnutím priamej pomoci farmárom za miliardy dolárov. Dovozné clá na zahraničnú oceľ a hliník, ako aj neistota okolo novej americko-kanadsko-mexickej dohody o voľnom obchode negatívne zasiahli do regionálneho rozvoja. Mnohým mestám sa v dôsledku ciel a obáv zo zavedenia ďalších, predražujú infraštruktúrne projekty.