Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V nemalej miere pocítia dôsledky odchodu Grécka exportné krajiny od Británie cez Švajčiarsko až po Čínu.
Autor TASR
New York/Atény 29. mája (TASR) - Grécko, ktoré sa na svetovej ekonomike podieľa 0,4 %, začína predstavovať hrozbu pre ekonomiky nielen eurozóny, ale aj podstatne ďalej. Dôvodom je nervozita na trhoch, ktoré stále viac počítajú s tým, že euro nemusí dlho vydržať.
"Odchod Grécka z eurozóny povedie k veľkým vedľajším škodám," povedal Richard Clarida z investičného fondu Pacific Investment Management Co. (Pimco). Rovnaký názor zastávajú aj ekonómovia z Bank of America Merrill Lynch či JPMorgan Chase.
V prípade zrealizovania najhoršieho scenára by to viedlo k defaultom v Európe, nájazdom na banky, zastaveniu poskytovania úverov a recesii, ktorá by viedla k odchodom ďalších krajín z eurozóny.
Globalizácia a vzájomné finančné prepojenie svetových ekonomík zároveň znamená, že ťažkosti sa rozšíria podstatne ďalej. V nemalej miere pocítia dôsledky exportné krajiny od Británie cez Švajčiarsko až po Čínu a veľkí producenti komodít ako Rusko sa budú musieť pripraviť na pokles cien ropy.
Meny krajín mimo eurozóny začnú oproti euru rásť, čo poškodí export z týchto štátov vrátane reformujúcich sa európskych ekonomík ako napríklad Rumunsko. Čo sa týka Číny, najväčšia investičná banka v krajine uviedla, že Čína by mohla zaznamenať najslabší rast ekonomiky za viac než 20 rokov.
Aj keď Spojené štáty na tom nebudú až tak zle, aj americká ekonomika pocíti dozvuky, a to podobné "finančnej infekcii," ktorá nasledovala po páde banky Lehman Brothers v septembri 2008.
"Veľmi veľa bude závisieť od toho, čo sa podarí urobiť na zabránenie rozšírenia krízy v rámci samotnej Európy," povedal Barry Eichengreen, profesor University of California v Berkeley. "Ak sa v tomto smere neurobí čo treba, nastane božie dopustenie," dodal.
Analytici v Bank of America Merril Lynch odhadujú, že hrubý domáci produkt eurozóny klesne v následnej recesii minimálne o 4 % a ďalšie problematické ekonomiky eurozóny ako Portugalsko a Španielsko sa budú musieť pripraviť na zvýšenie nákladov na obsluhu dlhu.
Celý problém odchodu Grécka z eurozóny spočíva podľa hlavnej ekonómky pre Európu v Bank of America Merrill Lynch v Londýne Laurence Booneovej v tom, že sa tým vyšle signál, že byť členom eurozóny už neznamená navždy. "To by pre niektoré krajiny malo katastrofálne dôsledky," dodala. Sama očakáva, že Grécko nakoniec v eurozóne ostane už kvôli príliš vysokým nákladom akejkoľvek inej alternatívy.
"Odchod Grécka z eurozóny povedie k veľkým vedľajším škodám," povedal Richard Clarida z investičného fondu Pacific Investment Management Co. (Pimco). Rovnaký názor zastávajú aj ekonómovia z Bank of America Merrill Lynch či JPMorgan Chase.
V prípade zrealizovania najhoršieho scenára by to viedlo k defaultom v Európe, nájazdom na banky, zastaveniu poskytovania úverov a recesii, ktorá by viedla k odchodom ďalších krajín z eurozóny.
Globalizácia a vzájomné finančné prepojenie svetových ekonomík zároveň znamená, že ťažkosti sa rozšíria podstatne ďalej. V nemalej miere pocítia dôsledky exportné krajiny od Británie cez Švajčiarsko až po Čínu a veľkí producenti komodít ako Rusko sa budú musieť pripraviť na pokles cien ropy.
Meny krajín mimo eurozóny začnú oproti euru rásť, čo poškodí export z týchto štátov vrátane reformujúcich sa európskych ekonomík ako napríklad Rumunsko. Čo sa týka Číny, najväčšia investičná banka v krajine uviedla, že Čína by mohla zaznamenať najslabší rast ekonomiky za viac než 20 rokov.
Aj keď Spojené štáty na tom nebudú až tak zle, aj americká ekonomika pocíti dozvuky, a to podobné "finančnej infekcii," ktorá nasledovala po páde banky Lehman Brothers v septembri 2008.
"Veľmi veľa bude závisieť od toho, čo sa podarí urobiť na zabránenie rozšírenia krízy v rámci samotnej Európy," povedal Barry Eichengreen, profesor University of California v Berkeley. "Ak sa v tomto smere neurobí čo treba, nastane božie dopustenie," dodal.
Analytici v Bank of America Merril Lynch odhadujú, že hrubý domáci produkt eurozóny klesne v následnej recesii minimálne o 4 % a ďalšie problematické ekonomiky eurozóny ako Portugalsko a Španielsko sa budú musieť pripraviť na zvýšenie nákladov na obsluhu dlhu.
Celý problém odchodu Grécka z eurozóny spočíva podľa hlavnej ekonómky pre Európu v Bank of America Merrill Lynch v Londýne Laurence Booneovej v tom, že sa tým vyšle signál, že byť členom eurozóny už neznamená navždy. "To by pre niektoré krajiny malo katastrofálne dôsledky," dodala. Sama očakáva, že Grécko nakoniec v eurozóne ostane už kvôli príliš vysokým nákladom akejkoľvek inej alternatívy.
