Dôvodom je zhoršenie očakávaní, a to ako v ekonomike, tak v oblasti príjmov domácností.
Autor TASR
,aktualizované Norimberg 23. februára (TASR) - Dôvera nemeckých spotrebiteľov v ďalší vývoj ekonomiky klesá po predchádzajúcom robustnom raste. Dôvodom je zhoršenie očakávaní, a to ako v ekonomike, tak v oblasti príjmov domácností. Vyplýva to z najnovšej prognózy spotrebiteľskej dôvery na marec 2017, ktorú vypracoval inštitút pre prieskum trhu GfK.
Podľa predbežného odhadu indikátor spotrebiteľskej dôvery GfK, ktorý predpovedá o mesiac dopredu náladu domácností v najväčšej ekonomike eurozóny, sa pre marec 2017 znížil na 10 bodov z februárových 10,2 bodu. Analytici pritom odhadovali, že klesne o niečo menej, na 10,1 bodu.
GfK v tejto súvislosti uviedol, že zmena vlády v USA a nedávne citeľné zvýšenie inflácie v Nemecku zrejme stlmili náladu domácností, ktorá je však vo všeobecnosti stále pozitívna. Spotrebitelia sú totiž naďalej ochotní nakupovať, aj keď ich optimizmus mierne klesol.
Svedčí o tom hodnota čiastkového indexu očakávaní v ekonomike, ktorý sa síce tento mesiac znížil o 11,9 bodu na 9,7 z 21,6 bodu v januári, ale udržal sa na solídnej úrovni.
Je to prvý pokles tohto indexu za päť mesiacov, čo znamená, že jeho prírastok v predchádzajúcich štyroch mesiac bol takmer kompletne vymazaný, uviedol GfK. Pripomenul však, že v medziročnom porovnaní je hodnota toho indexu stále o šesť bodov vyššia ako vlani, čo je dobrý výsledok.
Aj čiastkový index, ktorý odráža vyhliadky spotrebiteľov na zvýšenie platov, tento mesiac klesol o 10,2 na 48,1 bodu. GfK to pripisuje zrýchleniu inflácie v januári na 1,9 %.
A ochota nemeckých domácností utrácať sa znížila o 6 bodov na 51,6 bodu v dôsledku menej priaznivých vyhliadok ekonomiky.
Nemecko vlani zaznamenalo tretí prebytok verejných financií po sebe.
Prebytok v roku 2016 dosiahol 23,7 miliardy eur, čo zodpovedá 0,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), uviedol spolkový štatistický úrad. Berlín dosiahol v roku 2015 prebytok vo výške 0,7 % HDP a 0,3 % HDP v roku 2014. Prebytok bol naposledy vyšší len v roku 2000, keď dosiahol 0,9 % HDP. Vtedy však naplnili štátnu pokladnicu miliardy z predaja mobilných licencií UMTS.
Takzvané maastrichtské kritériá stanovujú, že krajina eurozóny môže hospodáriť s maximálnym deficitom verejných financií vo výške 3 % HDP. Nemecko zaznamenalo od zavedenia eura v roku 1999 vyšší schodok než 3 % HDP sedemkrát - v rokoch 2001 (3,1 %), 2002 (3,9 %), 2003 (4,2 %), 2004 (3,7 %), 2005 (3,4 %), 2009 (3,2 %) a v roku 2010 (4,2 %).
Tempo rastu nemeckej ekonomiky sa v 4. štvrťroku 2016 zrýchlilo tak, ako to signalizovali predbežné údaje. Pod tento výsledok sa podpísali súkromná spotreba aj rozmach v stavebníctve. Informoval o tom spolkový štatistický úrad Destatis.
Spresnené štatistiky potvrdili, že hrubý domáci produkt (HDP) Nemecka sa za tri mesiace do konca decembra 2016 zvýšil o 0,4 % v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, keď medzikvartálne vzrástol o 0,1 %.
V medziročnom porovnaní a po čistení od sezónnych vplyvov sa výkon nemeckej ekonomiky v období október-december 2016 zvýšil o 1,7 % rovnako ako v predchádzajúcich troch mesiacoch.
Na sezónne neupravenej báze sa tempo rastu HDP v posledných troch mesiacoch minulého roka spomalilo na 1,2 % z 1,5 % v predchádzajúcom kvartáli. Všetky tieto údaje sa zhodujú s predbežnými výsledkami.
Ale za celý rok 2016 sa výkon nemeckej ekonomiky zvýšil o 1,8 %, namiesto o 1,9 % ako signalizoval rýchly odhad.
Destatis však vo svojej správe skonštatoval, že minulý rok bol charakteristický solídnym a stabilným rastom nemeckej ekonomiky.
Štatistiky tiež ukázali, že na medzikvartálnom raste najväčšej európskej ekonomiky sa v období október-december podieľal najmä domáci dopyt. Vládne výdavky pritom stúpli o 0,8 % a výdavky domácností o 0,3 %.
Tvorba hrubého fixného kapitálu v stavebníctve pritom vzrástla o 1,6 %, ale v strojárstve mierne klesla o 0,1 %.
Celková domáca spotreba v 4. kvartáli vzrástla o 0,9 %.
Obchodná výmena však mala negatívny vplyv na výsledky nemeckej ekonomiky za 4. kvartál, keďže import vzrástol viac ako export. Konkrétne, import sa zvýšil až o 3,1 %, ale import stúpol len o 1,8 %. V dôsledku toho sa zahraničný obchod podieľal -0,4 percentuálnymi bodmi na raste HDP.
Podľa predbežného odhadu indikátor spotrebiteľskej dôvery GfK, ktorý predpovedá o mesiac dopredu náladu domácností v najväčšej ekonomike eurozóny, sa pre marec 2017 znížil na 10 bodov z februárových 10,2 bodu. Analytici pritom odhadovali, že klesne o niečo menej, na 10,1 bodu.
GfK v tejto súvislosti uviedol, že zmena vlády v USA a nedávne citeľné zvýšenie inflácie v Nemecku zrejme stlmili náladu domácností, ktorá je však vo všeobecnosti stále pozitívna. Spotrebitelia sú totiž naďalej ochotní nakupovať, aj keď ich optimizmus mierne klesol.
Svedčí o tom hodnota čiastkového indexu očakávaní v ekonomike, ktorý sa síce tento mesiac znížil o 11,9 bodu na 9,7 z 21,6 bodu v januári, ale udržal sa na solídnej úrovni.
Je to prvý pokles tohto indexu za päť mesiacov, čo znamená, že jeho prírastok v predchádzajúcich štyroch mesiac bol takmer kompletne vymazaný, uviedol GfK. Pripomenul však, že v medziročnom porovnaní je hodnota toho indexu stále o šesť bodov vyššia ako vlani, čo je dobrý výsledok.
Aj čiastkový index, ktorý odráža vyhliadky spotrebiteľov na zvýšenie platov, tento mesiac klesol o 10,2 na 48,1 bodu. GfK to pripisuje zrýchleniu inflácie v januári na 1,9 %.
A ochota nemeckých domácností utrácať sa znížila o 6 bodov na 51,6 bodu v dôsledku menej priaznivých vyhliadok ekonomiky.
Nemecko vlani zaznamenalo tretí prebytok verejných financií po sebe
Nemecko vlani zaznamenalo tretí prebytok verejných financií po sebe.
Prebytok v roku 2016 dosiahol 23,7 miliardy eur, čo zodpovedá 0,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), uviedol spolkový štatistický úrad. Berlín dosiahol v roku 2015 prebytok vo výške 0,7 % HDP a 0,3 % HDP v roku 2014. Prebytok bol naposledy vyšší len v roku 2000, keď dosiahol 0,9 % HDP. Vtedy však naplnili štátnu pokladnicu miliardy z predaja mobilných licencií UMTS.
Takzvané maastrichtské kritériá stanovujú, že krajina eurozóny môže hospodáriť s maximálnym deficitom verejných financií vo výške 3 % HDP. Nemecko zaznamenalo od zavedenia eura v roku 1999 vyšší schodok než 3 % HDP sedemkrát - v rokoch 2001 (3,1 %), 2002 (3,9 %), 2003 (4,2 %), 2004 (3,7 %), 2005 (3,4 %), 2009 (3,2 %) a v roku 2010 (4,2 %).
Nemecká ekonomika v 4. kvartáli zrýchlila a vzrástla o 0,4 %
Tempo rastu nemeckej ekonomiky sa v 4. štvrťroku 2016 zrýchlilo tak, ako to signalizovali predbežné údaje. Pod tento výsledok sa podpísali súkromná spotreba aj rozmach v stavebníctve. Informoval o tom spolkový štatistický úrad Destatis.
Spresnené štatistiky potvrdili, že hrubý domáci produkt (HDP) Nemecka sa za tri mesiace do konca decembra 2016 zvýšil o 0,4 % v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, keď medzikvartálne vzrástol o 0,1 %.
V medziročnom porovnaní a po čistení od sezónnych vplyvov sa výkon nemeckej ekonomiky v období október-december 2016 zvýšil o 1,7 % rovnako ako v predchádzajúcich troch mesiacoch.
Na sezónne neupravenej báze sa tempo rastu HDP v posledných troch mesiacoch minulého roka spomalilo na 1,2 % z 1,5 % v predchádzajúcom kvartáli. Všetky tieto údaje sa zhodujú s predbežnými výsledkami.
Ale za celý rok 2016 sa výkon nemeckej ekonomiky zvýšil o 1,8 %, namiesto o 1,9 % ako signalizoval rýchly odhad.
Destatis však vo svojej správe skonštatoval, že minulý rok bol charakteristický solídnym a stabilným rastom nemeckej ekonomiky.
Štatistiky tiež ukázali, že na medzikvartálnom raste najväčšej európskej ekonomiky sa v období október-december podieľal najmä domáci dopyt. Vládne výdavky pritom stúpli o 0,8 % a výdavky domácností o 0,3 %.
Tvorba hrubého fixného kapitálu v stavebníctve pritom vzrástla o 1,6 %, ale v strojárstve mierne klesla o 0,1 %.
Celková domáca spotreba v 4. kvartáli vzrástla o 0,9 %.
Obchodná výmena však mala negatívny vplyv na výsledky nemeckej ekonomiky za 4. kvartál, keďže import vzrástol viac ako export. Konkrétne, import sa zvýšil až o 3,1 %, ale import stúpol len o 1,8 %. V dôsledku toho sa zahraničný obchod podieľal -0,4 percentuálnymi bodmi na raste HDP.