Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 30. december 2024Meniny má Dávid
< sekcia Ekonomika

Dôvera v ekonomiku eurozóny v novembri stagnovala

Foto: TASR/AP

Prieskum tiež ukázal, že v krajinách, ktoré platia eurom, sa podnikateľom v priemysle tento mesiac zhoršila nálada.

Brusel 27. novembra (TASR) - Dôvera podnikateľov aj spotrebiteľov v ekonomiku eurozóny zostala tento mesiac na októbrovej úrovni, ale stále je najvyššia za viac ako štyri roky. Rast dôvery spotrebiteľov a podnikateľov v sektore služieb aj v stavebníctve totiž vykompenzoval pokles dôvery vo výrobnom sektore a maloobchode. Informovali o tom agentúry Bloomberg a RTTNews.

Podľa najnovšieho prieskumu Európskej komisie (EK) kľúčový ukazovateľ ďalšieho vývoja ekonomiky eurozóny, indikátor ekonomického sentimentu (IES), zostal v novembri 2015 na októbrovej revidovanej úrovni 106,1 bodu. Hodnota indexu je najvyššia od mája 2011. Analytici pritom očakávali, že index bude stagnovať, ale na úrovni 105,9 bodu, ktorú dosiahol pri rýchlom októbrovom odhade. Komisia však pripomína, že väčšinu údajov zozbierala ešte pred teroristickými útokmi v Paríži, ku ktorým došlo 13. novembra.

Prieskum tiež ukázal, že v krajinách, ktoré platia eurom, sa podnikateľom v priemysle tento mesiac zhoršila nálada. Svedčí o tom pokles príslušného čiastkového indexu dôvery v priemysle na -3,2 bodu v novembri z -2 bodov v októbri. Tento výsledok sklamal ekonómov, ktorí predpovedali, že sa hodnota tohto indexu zníži len na -2,1 bodu.

Na druhej strane, dôvera podnikateľov v sektore služieb v novembri vzrástla na 12,8 bodu z októbrových 12,3 bodu.

Aj spotrebiteľom sa tento mesiac citeľne zlepšila nálada, pričom pozitívnejšie hodnotia vývoj nezamestnanosti aj všeobecnú ekonomickú situáciu. Presnejšie, čiastkový index spotrebiteľskej dôvery dosiahol v novembri -5,9 bodu, zatiaľ čo v októbri bol na úrovni -7,5 bodu.

Index dôvery v maloobchode naopak klesol na 5,8 bodu zo 6,4 bodu v predchádzajúcom mesiaci, zatiaľ čo v stavebnom sektore vzrástol na -17,8 bodu z -20,7 bodu,.

Ďalší, separátny prieskum odhalil, že indikátor podnikateľskej klímy v eurozóne v novembri klesol na 0,36 bodu z októbrových 0,44 bodu.

Britská ekonomika medzikvartálne vzrástla o 0,5 %

Tempo rastu britskej ekonomiky sa v 3. štvrťroku v súlade s očakávaniami spomalilo. Informovali o tom agentúry RTTNews a Bloomberg.

Hrubý domáci produkt (HDP) krajiny sa za tri mesiace od júla do konca septembra v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom zvýšil o 0,5 %, uviedol britský štatistický úrad ONS a potvrdil tak svoj prvý odhad spred mesiaca. Ide už o 11. štvrťrok pozitívneho rastu britskej ekonomiky po sebe. V 2. kvartáli si britská ekonomika polepšila o 0,7 %.

V medziročnom porovnaní HDP stúpol o 2,3 %, čo bolo takisto v súlade s prvým odhadom.

Spotrebiteľské výdavky sa v 3. štvrťroku medzikvartálne zvýšili o 0,8 % a vládne výdavky o 1,3 %. Firemné investície vzrástli o 2,2 %.

Španielske spotrebiteľské ceny v novembri medziročne klesli o 0,3 %

Španielske spotrebiteľské ceny klesli v novembri štvrtý mesiac po sebe. Tempo ich poklesu sa však spomalilo. Informovala o tom agentúra RTTNews.

Index spotrebiteľských cien sa v novembri medziročne znížil o 0,3 % po 0,7-% páde v októbri, uviedol španielsky štatistický úrad INE vo svojom prvom odhade. Ekonómovia počítali so znížením cien o 0,5 %.

V medzimesačnom porovnaní sa španielske spotrebiteľské ceny v novembri zvýšili o 0,3 %, pričom ekonómovia prognózovali nárast o 0,2 %.

Harmonizovaný index spotrebiteľských cien v novembri medziročne klesol o 0,4 %. Ekonómovia predpovedali jeho pád až o 0,7 %. V októbri sa harmonizovaný index znížil o 0,9 %. Medzimesačne harmonizovaný index vzrástol o 0,2, pričom sa očakávala jeho stagnácia.

HDP Grécka klesol viac, ako naznačoval prvý odhad

Grécka ekonomika v 3. štvrťroku klesla viac, ako naznačoval predbežný odhad, najstrmšie od začiatku roka 2013. Vyplýva to zo spresnených údajov Helénskeho štatistického úradu, ktoré dnes zverejnila agentúra RTTNews.

Podľa štatistík sa hrubý domáci produkt (HDP) Grécka na sezónne upravenej báze v 3. štvrťroku znížil o 0,9 % v porovnaní s predchádzajúcimi tromi mesiacmi, kedy ešte medzikvartálne rástol o 0,3 %. Rýchly odhad pritom naznačoval, že sa ekonomika Grécka za tri mesiace do konca septembra zníži o 0,5 %. Spresnený pokles HDP je najstrmší od 1. štvrťroku 2013, kedy sa znížil o 1,8 %.

Výkon gréckej ekonomiky v období júl-september medzikvartálne klesol prvýkrát od posledných troch mesiacov minulého roka. Dôvodom jeho zhoršenia boli kapitálové kontroly, ktoré vláda zaviedla koncom júna po kolapse rokovaní s veriteľmi o predĺžení druhého záchranného programu.

Zo štatistík ďalej vyplýva, že celková spotreba v Grécku sa v 3. štvrťroku znížila o 1 %, pričom investície klesli o 7 %, export o 7,1 % a import sa prepadol o 16,9 %.

Aj v medziročnom porovnaní sa výkon gréckej ekonomiky v období júl-september znížil o 0,9 % a nie o 0,1 %, ako uviedli štatistici v prvom odhade. Na ilustráciu, v 2. štvrťroku výkon gréckej ekonomiky vzrástol medziročne o 1,3 %.

Európska komisia tento mesiac zhoršila výhľad gréckej ekonomiky a predpovedala, že zadlžená krajina je jediným štátom eurozóny, ktorý bude až do roku 2017 zápasiť s recesiou. Grécko pritom len vlani prekonalo hospodársku krízu, po šiestych rokoch vytrvalého poklesu ekonomiky.

Komisia najnovšie očakáva, že HDP Grécka tento rok klesne o 1,4 % a na budúci rok sa zníži o 1,3 %, zatiaľ čo ešte v máji krajine predpovedala rast HDP v tomto roku o 0,5 % a v roku 2016 o 2,9 %.