Bratislava 16. marca (TASR) - Väčšina Slovákov dôveruje euru a Európskej únii, a to aj napriek skeptickým informáciám, ktoré sa v ostatnom čase čoraz častejšie objavujú v tejto súvislosti v médiách. Vyplýva to z prieskumu, ktorý vo februári tohto roku uskutočnila agentúra TNS Slovakia na reprezentatívnej vzorke 977 respondentov starších ako 15 rokov.

Z prieskumu vyplynulo, že euru dôverujú takmer tri štvrtiny (71,4 %) obyvateľov Slovenska, pričom 10 % respondentov sa vyjadrilo, že euru dôveruje úplne. Zvyšných 27 % opýtaných euru nedôveruje. Nedôveru v euro prekvapivo vyjadrili skôr mladí ľudia do 30 rokov, ženy a obyvatelia menších obcí.

Foto: TASR/AP

Voči Európskej únii prejavujú svoju dôveru dve tretiny (64,9 %) respondentov. Naopak, tretina Slovákov Európskej únii nedôveruje. Medzi tými, ktorí Európskej únii nedôverujú, sú predovšetkým mladí ľudia do 30 rokov, ženy, obyvatelia malých obcí, študenti a bezdetní respondenti a tiež ľudia, ktorí sa vôbec nezaujímajú o ekonomické a finančné témy.

Väčšina respondentov sa v prieskume taktiež vyjadrila, že zavedenie eura prinieslo na Slovensko oveľa väčší úžitok ako škodu. Necelé dve pätiny (37,1 %) opýtaných si, naopak, myslia, že euro prinieslo skôr škodu ako úžitok. Medzi skeptikov patria opäť ľudia do 30 rokov, ženy a respondenti, ktorí nečítajú mienkotvornú a finančnú tlač.

Takmer pätina uviedla (19,4 %), že pre prípad pádu eura nakúpila nehnuteľnosť alebo iný pozemok. Boli to skôr vysokoškolsky vzdelaní ľudia, podnikatelia, respondenti zaujímajúci sa o ekonomické a finančné témy a tí, ktorí čítajú finančnú a mienkotvornú tlač, taktiež tí, ktorí majú plat vyšší ako 1000 Eur a tiež respondenti, ktorí majú deti. Skoro 6 % respondentov sa vyjadrilo, že si uložili peniaze v banke v cudzej mene, prípadne nakúpili peniaze v cudzej mene.

Prekvapujúcim zistením je aj skutočnosť, že len minimum (1,4 %) Slovákov vie presne vymenovať krajiny eurozóny. Správny počet, 17 krajín eurozóny určilo 5 % obyvateľov Slovenska. Medzi krajiny eurozóny, ktoré Slováci najčastejšie vo svojich výpovediach uvádzali, patrilo Slovensko, Nemecko, Rakúsko, Grécko, Taliansko a Francúzsko. Naopak, medzi krajinami, ktoré do eurozóny nepatria, ale sa najčastejšie objavovali vo výpovediach respondentov, boli Dánsko, Švédsko, Lotyšsko, Litva či Veľká Británia.