Bratislava 17. januára (TASR) - Spôsob ani dôvod rozviazania pracovného pomeru nemá žiadny vplyv na právo poistenca uplatniť si nárok na dávky, ktoré je možné priznať a vyplácať po ukončení zárobkovej činnosti. Ide predovšetkým o dávku v nezamestnanosti, a tiež o nemocenské dávky, o ktoré poistenec požiada po ukončení pracovného pomeru, teda nemocenského poistenia z ochrannej lehoty.

Sociálna poisťovňa pri ich posudzovaní túto skutočnosť vôbec neskúma, nemá žiadny vplyv na vznik nároku na dávku, na jej výšku a ani na dobu jej poberania.

Pre priznanie dávok je dôležité splnenie podmienok v zmysle zákona o sociálnom poistení, pričom ani pri jednej dávke nie je podmienka, ktorá by súvisela so spôsobom ukončenia pracovného pomeru.

Inak je to s dátumom ukončenia pracovného pomeru. Kým pri dávke v nezamestnanosti nie je rozhodujúci, pri nemocenských dávkach sa ochranná lehota, počas trvania ktorej možno dávku ešte priznať, ráta odo dňa ukončenia nemocenského poistenia. K tomuto dňu sa sleduje aj splnenie podmienok potrebných pre priznanie dávky.

"Pripomíname, že ochranná lehota je spravidla sedem dní po zániku nemocenského poistenia (len ak je žena v čase zániku tehotná, ochranná lehota trvá osem mesiacov). To znamená, že ak pracovný pomer skončí napr. 31. 1. 2020, nárok na nemocenskú dávku môže vzniknúť najneskôr 7. 2. 2020," uvádza hovorca poisťovne Peter Višváder.

V roku 2019 vyplatila Sociálna poisťovňa mesačne v priemere 41.082 dávok v nezamestnanosti a 173.430 nemocenských dávok. Priemerná mesačná suma dávky v nezamestnanosti bola 437,03 eura, nemocenskej dávky 365,93 eura.

Z nemocenských dávok najväčší počet predstavuje dávka nemocenské vyplácaná z dôvodu práceneschopnosti, a to mesačne priemerne 123.968 dávok v priemernej sume 296,94 eura.