Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa neho ide nielen o ušetrenie energie, ale aj využitie ekologických stavebných materiálov, obnoviteľných zdrojov
Autor TASR
Bratislava 29. júna (TASR) – Na Slovensku sú vytvorené legislatívne, materiálové a technologické podmienky pre energetické systémy a existuje aj čiastočná finančná podpora štátu v segmente obnoviteľných zdrojov pre výstavbu nízkoenergetických budov. Povedal to pre TASR počas júnového podujatia (28.6.) Budovy s takmer nulovou potrebou energie vedúci Katedry technických zariadení budov na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Dušan Petráš. Dodal, že Európsky parlament schválil nedávno tretiu verziu smernice o energetickej náročnosti budov.
Veľkí developeri a investori chcú ponúknuť nájomné priestory pre firmy, ktoré by mali dobrú architektúru, dobré vnútorné prostredie, ale aj minimálnu spotrebu energie, za ktorú sa platí zvlášť okrem nájomnej plochy, konkretizoval.
Podľa neho ide nielen o ušetrenie energie, ale aj využitie ekologických stavebných materiálov, obnoviteľných zdrojov, treba mať dostupné parkovacie miesta, zeleň v budove a okolí, aj tzv. zelené strechy. Pre nízkoenergetické budovy hovorí podľa neho viacero argumentov. "SR je odkázaná na dovoz fosílnych palív s nie veľkou diverzifikáciou, je tu významný efekt zmeny klimatických podmienok. Energie vstupujú do ekonomickej bilancie rodín pri bývaní aj firiem pri výrobe. Cena energií sa premieta do ceny výrobku," upozornil Petráš. Počas prednášky vo štvrtok dodal, že slovenský priemysel patrí medzi energeticky najnáročnejšie v krajinách Európskej únie.
Zo všetkej energie vyrobenej v krajinách sa podľa štatistiky spotrebúva 42% až 45 % v budovách, v priemysle asi 30 % až 32% a doprave 20% až 25%, informoval. "V rámci budov prevládajú budovy na bývanie," konštatoval s tým, že na dlhodobý trend nízkoenergetických budov reagovalo na Slovensku aj technické vysoké školstvo v oblasti architektúry, stavebníctva, elektrotechniky a strojárstva.
Podľa neho by štát mal viac podporovať nízkoenergetickú iniciatívu. "Keď v projekte deklarujem, že chcem uplatniť solárny systém, tepelné čerpadlo a pri kolaudácii preukážem, že som to urobil, mal by som dostať tzv. zľavenku. Hoci by som to zafinancoval z vlastných peňazí," navrhol.
Veľkí developeri a investori chcú ponúknuť nájomné priestory pre firmy, ktoré by mali dobrú architektúru, dobré vnútorné prostredie, ale aj minimálnu spotrebu energie, za ktorú sa platí zvlášť okrem nájomnej plochy, konkretizoval.
Podľa neho ide nielen o ušetrenie energie, ale aj využitie ekologických stavebných materiálov, obnoviteľných zdrojov, treba mať dostupné parkovacie miesta, zeleň v budove a okolí, aj tzv. zelené strechy. Pre nízkoenergetické budovy hovorí podľa neho viacero argumentov. "SR je odkázaná na dovoz fosílnych palív s nie veľkou diverzifikáciou, je tu významný efekt zmeny klimatických podmienok. Energie vstupujú do ekonomickej bilancie rodín pri bývaní aj firiem pri výrobe. Cena energií sa premieta do ceny výrobku," upozornil Petráš. Počas prednášky vo štvrtok dodal, že slovenský priemysel patrí medzi energeticky najnáročnejšie v krajinách Európskej únie.
Zo všetkej energie vyrobenej v krajinách sa podľa štatistiky spotrebúva 42% až 45 % v budovách, v priemysle asi 30 % až 32% a doprave 20% až 25%, informoval. "V rámci budov prevládajú budovy na bývanie," konštatoval s tým, že na dlhodobý trend nízkoenergetických budov reagovalo na Slovensku aj technické vysoké školstvo v oblasti architektúry, stavebníctva, elektrotechniky a strojárstva.
Podľa neho by štát mal viac podporovať nízkoenergetickú iniciatívu. "Keď v projekte deklarujem, že chcem uplatniť solárny systém, tepelné čerpadlo a pri kolaudácii preukážem, že som to urobil, mal by som dostať tzv. zľavenku. Hoci by som to zafinancoval z vlastných peňazí," navrhol.
