Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predkladateľ poznamenal, že v súčasnej maloobchodnej praxi je bežným javom, že najmä veľké obchodné reťazce pracujú pri základných potravinách s obchodnými prirážkami na úrovni 80 a viac percent.
Autor TASR
Bratislava 25. apríla (TASR) - Daň z pridanej hodnoty (DPH) na základné potraviny by sa mala znížiť na 5 % a maximálna obchodná prirážka u týchto potravín na úroveň 40 %. Vyplýva to z návrhu novely zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, ktorý do parlamentu predložil nezaradený poslanec Miroslav Suja.
"Cieľom predloženej novely zákona je zastaviť neúmerný a neudržateľný nárast koncových cien základných potravín prostredníctvom zníženia sadzby DPH pre tieto potraviny na úroveň 5 % a určenia maximálnej obchodnej prirážky u týchto potravín na úroveň 40 %," uviedol predkladateľ v dôvodovej správe.
Návrh definuje obchodnú prirážku ako vyčíslenie percentuálneho podielu rozdielu medzi predajnou cenou a nákupnou cenou voči nákupnej cene. V prípade, ak je táto obchodná prirážka u predajcu potravín - s výnimkou samotného prvovýrobcu alebo spracovateľa potravín, vyššia ako 40 %, tak sa podľa novely považuje za neprimeranú obchodnú podmienku.
Predkladateľ poznamenal, že v súčasnej maloobchodnej praxi je totiž bežným javom, že najmä veľké obchodné reťazce pracujú pri základných potravinách s obchodnými prirážkami na úrovni 80 a viac percent. To považuje predkladateľ za neakceptovateľné a práve tu vidí priestor na zníženie rastu cien základných potravín.
Stanovením maximálnej obchodnej prirážky pri základných potravinách budú podľa poslanca obchodné reťazce aj naďalej schopné dosahovať adekvátne zisky a nebude nijakým spôsobom obmedzená ich schopnosť ďalej investovať. Po nadmerných ziskoch, najmä za posledné dva roky, to predkladateľ novely považuje zo strany reťazcov aj za správny, žiaduci a spoločensky očakávaný prínos k riešeniu vysokej inflácie.
"Vďaka navrhovanému zastropovaniu obchodných prirážok by sa ceny základných potravín pre spotrebiteľov mali znížiť minimálne o 25 %. Predkladateľ taktiež navrhuje zníženie sadzby DPH aplikovanej na základné potraviny na úroveň 5 %. V súčasnosti sa sadzba DPH pre tento typ potravín pohybuje zväčša na úrovni 10 %. Náklady na tlmenie rastu koncových cien potravín sa tak primerane rozložia medzi obchodníkov a štát, v prospech občanov a zabezpečenia ich základných životných potrieb," dodal poslanec NR SR.
"Cieľom predloženej novely zákona je zastaviť neúmerný a neudržateľný nárast koncových cien základných potravín prostredníctvom zníženia sadzby DPH pre tieto potraviny na úroveň 5 % a určenia maximálnej obchodnej prirážky u týchto potravín na úroveň 40 %," uviedol predkladateľ v dôvodovej správe.
Návrh definuje obchodnú prirážku ako vyčíslenie percentuálneho podielu rozdielu medzi predajnou cenou a nákupnou cenou voči nákupnej cene. V prípade, ak je táto obchodná prirážka u predajcu potravín - s výnimkou samotného prvovýrobcu alebo spracovateľa potravín, vyššia ako 40 %, tak sa podľa novely považuje za neprimeranú obchodnú podmienku.
Predkladateľ poznamenal, že v súčasnej maloobchodnej praxi je totiž bežným javom, že najmä veľké obchodné reťazce pracujú pri základných potravinách s obchodnými prirážkami na úrovni 80 a viac percent. To považuje predkladateľ za neakceptovateľné a práve tu vidí priestor na zníženie rastu cien základných potravín.
Stanovením maximálnej obchodnej prirážky pri základných potravinách budú podľa poslanca obchodné reťazce aj naďalej schopné dosahovať adekvátne zisky a nebude nijakým spôsobom obmedzená ich schopnosť ďalej investovať. Po nadmerných ziskoch, najmä za posledné dva roky, to predkladateľ novely považuje zo strany reťazcov aj za správny, žiaduci a spoločensky očakávaný prínos k riešeniu vysokej inflácie.
"Vďaka navrhovanému zastropovaniu obchodných prirážok by sa ceny základných potravín pre spotrebiteľov mali znížiť minimálne o 25 %. Predkladateľ taktiež navrhuje zníženie sadzby DPH aplikovanej na základné potraviny na úroveň 5 %. V súčasnosti sa sadzba DPH pre tento typ potravín pohybuje zväčša na úrovni 10 %. Náklady na tlmenie rastu koncových cien potravín sa tak primerane rozložia medzi obchodníkov a štát, v prospech občanov a zabezpečenia ich základných životných potrieb," dodal poslanec NR SR.
