Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Draghi upozornil, že z jeho slov netreba vyvodzovať možnosť negatívnych úrokov.
Autor TASR
Berlín 21. novembra (TASR) - Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi odmietol špekulácie o možnosti negatívneho úroku na vklady v eurozóne. O téme sa síce diskutovalo na poslednom zasadnutí Rady guvernérov, ale "odvtedy nie je nič nové", vyhlásil. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA.
Draghi vo svojom otváracom prejave ekonomickej konferencie Strategies for more growth, ktorú organizuje nemecký denník Süddeutsche Zeitung, reagoval na správy, že ECB po prvý raz skutočne uvažuje o negatívnych úrokoch na vklad. Na poslednom zasadnutí ECB sa malo diskutovať o znížení depozitnej sadzby z 0 % na -0,1 %. Banky by potom museli platiť za svoje vklady v centrálnej banke. To by malo stimulovať úverovanie v eurozóne, podporiť ekonomiku a zabrániť deflácii. Draghi upozornil, že z jeho slov netreba vyvodzovať možnosť negatívnych úrokov.
Prezident ECB opäť obhajoval prekvapivé zníženie kľúčového úroku na nové rekordné minimum 0,25 %, ktoré bolo reakciou na októbrové spomalenie tempa rastu spotrebiteľských cien na 4-ročné minimum 0,7 %. "Úrokové sadzby sú nízke, pretože ekonomika je slabá." Zvýšenie sadzieb v tejto situácii by podľa neho poškodilo ekonomiku, čo by malo negatívny vplyv na úspory.
Draghi uviedol, že chápe strach z dlhodobo nízkych úrokových sadzieb. ECB však musí nájsť optimálnu úrokovú sadzbu pre celú eurozónu. Potvrdil, že tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne bude zrejme dlhší čas nižšie, než je inflačný cieľ ECB. ECB zaručuje cenovú stabilitu pri medziročnej inflácii tesne pod 2 %.
Vzhľadom na zlepšenie vyhliadok pre ekonomiku eurozóny Draghi varoval pred poľavením v reformách. "Návrat k rastu neznamená, že reformné snahy už máme sa sebou." Ekonomika eurozóny sa síce postupne zotavuje, ale jej oživovanie je stále pomalé, nerovnomerné a krehké, pripomenul prezident ECB.
Oživenie však znamená, že politici a ECB sa môžu menej sústrediť na "krátkodobý krízový manažment" a viac venovať "vybudovaniu ekonomiky, ktorá bude stabilnejšia, bude rýchlejšie rásť a vytvorí viac pracovných miest". Podpora oživenia a tvorba pracovných miest nevyžadujú opustenie reforiem, ale práve naopak, "rozhodné opatrenia sú teraz dôležitejšie než kedykoľvek predtým".
Trvalé oživenie podľa Draghiho vyžaduje predovšetkým cenovú stabilitu, ktorej zabezpečenie je v kompetencii ECB. Okrem toho je potrebné zvýšenie konkurencieschopnosti ekonomík eurozóny, čo je zasa v kompetencii národných vlád. A v neposlednom rade vyžaduje "dynamický a inkluzívny podnikateľský model, ktorý môžu zabezpečiť sociálni partneri a firemní lídri".
Draghi vo svojom otváracom prejave ekonomickej konferencie Strategies for more growth, ktorú organizuje nemecký denník Süddeutsche Zeitung, reagoval na správy, že ECB po prvý raz skutočne uvažuje o negatívnych úrokoch na vklad. Na poslednom zasadnutí ECB sa malo diskutovať o znížení depozitnej sadzby z 0 % na -0,1 %. Banky by potom museli platiť za svoje vklady v centrálnej banke. To by malo stimulovať úverovanie v eurozóne, podporiť ekonomiku a zabrániť deflácii. Draghi upozornil, že z jeho slov netreba vyvodzovať možnosť negatívnych úrokov.
Prezident ECB opäť obhajoval prekvapivé zníženie kľúčového úroku na nové rekordné minimum 0,25 %, ktoré bolo reakciou na októbrové spomalenie tempa rastu spotrebiteľských cien na 4-ročné minimum 0,7 %. "Úrokové sadzby sú nízke, pretože ekonomika je slabá." Zvýšenie sadzieb v tejto situácii by podľa neho poškodilo ekonomiku, čo by malo negatívny vplyv na úspory.
Draghi uviedol, že chápe strach z dlhodobo nízkych úrokových sadzieb. ECB však musí nájsť optimálnu úrokovú sadzbu pre celú eurozónu. Potvrdil, že tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne bude zrejme dlhší čas nižšie, než je inflačný cieľ ECB. ECB zaručuje cenovú stabilitu pri medziročnej inflácii tesne pod 2 %.
Vzhľadom na zlepšenie vyhliadok pre ekonomiku eurozóny Draghi varoval pred poľavením v reformách. "Návrat k rastu neznamená, že reformné snahy už máme sa sebou." Ekonomika eurozóny sa síce postupne zotavuje, ale jej oživovanie je stále pomalé, nerovnomerné a krehké, pripomenul prezident ECB.
Oživenie však znamená, že politici a ECB sa môžu menej sústrediť na "krátkodobý krízový manažment" a viac venovať "vybudovaniu ekonomiky, ktorá bude stabilnejšia, bude rýchlejšie rásť a vytvorí viac pracovných miest". Podpora oživenia a tvorba pracovných miest nevyžadujú opustenie reforiem, ale práve naopak, "rozhodné opatrenia sú teraz dôležitejšie než kedykoľvek predtým".
Trvalé oživenie podľa Draghiho vyžaduje predovšetkým cenovú stabilitu, ktorej zabezpečenie je v kompetencii ECB. Okrem toho je potrebné zvýšenie konkurencieschopnosti ekonomík eurozóny, čo je zasa v kompetencii národných vlád. A v neposlednom rade vyžaduje "dynamický a inkluzívny podnikateľský model, ktorý môžu zabezpečiť sociálni partneri a firemní lídri".
