Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zotavovanie hospodárstva 19-člennej eurozóny získava dynamiku a masívny nákup jej dlhopisov by mal podporiť oživenie inflácie a zabrániť dlhšie trvajúcemu obdobiu deflácie.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 11. marca (TASR) - Zotavovanie hospodárstva 19-člennej eurozóny získava dynamiku a masívny nákup jej dlhopisov by mal podporiť oživenie inflácie a zabrániť dlhšie trvajúcemu obdobiu deflácie, ktoré môže mať negatívny vplyv na ekonomiku aj tvorbu nových pracovných miest. Vyhlásil to dnes prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi na konferencii vo Frankfurte nad Mohanom. Informovala o tom agentúra AP.
Draghi skonštatoval, že zotavovanie eurozóny "sa postupne rozširuje a je čoraz silnejšie". V 4. štvrťroku 2014 sa hrubý domáci produkt (HDP) regiónu zvýšil medzikvartálne o 0,3 % po 0,2-% raste v predchádzajúcich troch mesiacoch. A viaceré ekonomické ukazovatele signalizujú, že v tomto štvrťroku ekonomika naberá tempo, zvlášť maloobchodný predaj má za sebou veľmi dobrý štart. Eurozóne pomáhajú nízke ceny ropy aj oslabenie eura.
Situácia sa zmenila a hospodárstvo menového bloku po predchádzajúcom spomalení znovu naberá tempo, uviedol šéf ECB, podľa ktorého najnovšie stimuly na podporu hospodárstva stabilizujú infláciu "v súlade s cieľom banky".
ECB garantuje cenovú stabilitu pri medziročnej miere inflácie na úrovni 2 %. Vo februári však inflácia klesla hlbšie do záporných čísiel a dosiahla -0,3 %, čo znamená, že sa ešte viac vzdialila od cieľovej úrovne ECB.
Podľa Draghiho mimoriadne opatrenia ECB, a to vrátane nového rozšíreného programu nákupu dlhopisov eurozóny v objeme 1,1 bilióna eur, by mali "výrazne znížiť pravdepodobnosť, že záporná inflácia sa stane chronickým problémom". Verí, že tieto opatrenia zabránia deflačnej špirále a eurozóna sa vyhne situácii, keď spotrebitelia odkladajú nákupy v nádeji, že ceny tovarov ešte klesnú, čo núti firmy znižovať výrobu, prepúšťať a zastaviť investície, lebo ich zisky klesajú. Pripomenul tiež, že hlavným dôvodom zápornej inflácie sú nízke ceny ropy, ktoré sa od júna 2014 do konca minulého roka prepadli o zhruba 50 %.
Okrem toho, nákup dlhopisov môže ochrániť eurozónu aj od negatívneho vplyvu problémov Grécka a šírenia ďalšej "dlhovej krízy" v menovej únii, vyhlásil Draghi.
ECB v pondelok 9. marca spustila tzv. kvantitatívne uvoľňovanie (QE), teda masívny nákup vládnych aj firemných dlhopisov z eurozóny. Cieľom tohto programu je naštartovať infláciu tlačením nových peňazí a ich pumpovaním do ekonomiky, a podporiť tak hospodársky rast aj zamestnanosť, a tiež znížiť výnosy z dlhopisov eurozóny. Program má zatiaľ trvať do septembra 2016 a jeho prvým dôsledkom je oslabenie eura, ktoré zvýhodňuje exportérov z regiónu.
Draghi skonštatoval, že zotavovanie eurozóny "sa postupne rozširuje a je čoraz silnejšie". V 4. štvrťroku 2014 sa hrubý domáci produkt (HDP) regiónu zvýšil medzikvartálne o 0,3 % po 0,2-% raste v predchádzajúcich troch mesiacoch. A viaceré ekonomické ukazovatele signalizujú, že v tomto štvrťroku ekonomika naberá tempo, zvlášť maloobchodný predaj má za sebou veľmi dobrý štart. Eurozóne pomáhajú nízke ceny ropy aj oslabenie eura.
Situácia sa zmenila a hospodárstvo menového bloku po predchádzajúcom spomalení znovu naberá tempo, uviedol šéf ECB, podľa ktorého najnovšie stimuly na podporu hospodárstva stabilizujú infláciu "v súlade s cieľom banky".
ECB garantuje cenovú stabilitu pri medziročnej miere inflácie na úrovni 2 %. Vo februári však inflácia klesla hlbšie do záporných čísiel a dosiahla -0,3 %, čo znamená, že sa ešte viac vzdialila od cieľovej úrovne ECB.
Podľa Draghiho mimoriadne opatrenia ECB, a to vrátane nového rozšíreného programu nákupu dlhopisov eurozóny v objeme 1,1 bilióna eur, by mali "výrazne znížiť pravdepodobnosť, že záporná inflácia sa stane chronickým problémom". Verí, že tieto opatrenia zabránia deflačnej špirále a eurozóna sa vyhne situácii, keď spotrebitelia odkladajú nákupy v nádeji, že ceny tovarov ešte klesnú, čo núti firmy znižovať výrobu, prepúšťať a zastaviť investície, lebo ich zisky klesajú. Pripomenul tiež, že hlavným dôvodom zápornej inflácie sú nízke ceny ropy, ktoré sa od júna 2014 do konca minulého roka prepadli o zhruba 50 %.
Okrem toho, nákup dlhopisov môže ochrániť eurozónu aj od negatívneho vplyvu problémov Grécka a šírenia ďalšej "dlhovej krízy" v menovej únii, vyhlásil Draghi.
ECB v pondelok 9. marca spustila tzv. kvantitatívne uvoľňovanie (QE), teda masívny nákup vládnych aj firemných dlhopisov z eurozóny. Cieľom tohto programu je naštartovať infláciu tlačením nových peňazí a ich pumpovaním do ekonomiky, a podporiť tak hospodársky rast aj zamestnanosť, a tiež znížiť výnosy z dlhopisov eurozóny. Program má zatiaľ trvať do septembra 2016 a jeho prvým dôsledkom je oslabenie eura, ktoré zvýhodňuje exportérov z regiónu.
