Grécko sa nemôže spoliehať na to, že mu Európska centrálna banka (ECB) zvýši limit na emisiu krátkodobých pokladničných poukážok, tzv. T-bills. Naznačil to dnes prezident ECB Mario Draghi.
Autor TASR
Nikózia 5. marca (TASR) - Grécko sa nemôže spoliehať na to, že mu Európska centrálna banka (ECB) zvýši limit na emisiu krátkodobých pokladničných poukážok, tzv. T-bills. Naznačil to dnes prezident ECB Mario Draghi. Informovala o tom agentúra Reuters.
Draghi upozornil, že podľa platných pravidiel centrálna banka menovej únie nemôže nakupovať grécke dlhopisy ani v rámci svojho nového programu masívnych investícií do dlhopisov eurozóny.
Na tlačovej konferencii po dnešnom zasadnutí ECB na Cypre v odpovedi na otázku novinárov týkajúcu sa stropu pre emisie krátkodobých pokladničných poukážok Draghi uviedol, že podľa európskych pravidiel banka nemôže financovať vlády eurozóny či už priamo, alebo nepriamo.
Aténam však dochádzajú možnosti, kde získať peniaze na uhradenie pohľadávok a chod štátu napriek tomu, že sa s eurozónou dohodli na predĺžení záchranného programu o štyri mesiace do konca júna. Grécko totiž čelí poklesu rozpočtových príjmov a podľa expertov mu koncom marca alebo aj skôr dôjdu peniaze.
Jednou z možností, ako ich zohnať, je emisia krátkodobých pokladničných poukážok. Ale Atény už dosiahli povolený 15-miliardový strop pre tieto emisie a ECB vetovala ich návrh na jeho zvýšenie o 10 miliárd na 25 miliárd eur.
Je to veľmi citlivá záležitosť, pretože grécke komerčné banky využívali T-bills ako zábezpeku za úvery od ECB a získané peniaze následne investovali do ďalších gréckych pokladničných poukážok a pomáhali tak štátu pokryť jeho finančné potreby.
ECB však vo februári sprísnila svoj postoj ku Grécku a oznámila, že už nebude prijímať grécke vládne dlhopisy ako zábezpeku na úvery pre komerčné banky. To znamená, že finančné bremeno sa presunulo na grécku centrálnu banku, ktorá sa musí teraz sama postarať o likviditu gréckych bánk.
ECB však dnes súhlasila so zvýšením objemu financií v rámci programu núdzovej likvidity (Emergency Liquidity Assistance, ELA) pre grécke banky o 500 miliónov eur.
Draghi upozornil, že podľa platných pravidiel centrálna banka menovej únie nemôže nakupovať grécke dlhopisy ani v rámci svojho nového programu masívnych investícií do dlhopisov eurozóny.
Na tlačovej konferencii po dnešnom zasadnutí ECB na Cypre v odpovedi na otázku novinárov týkajúcu sa stropu pre emisie krátkodobých pokladničných poukážok Draghi uviedol, že podľa európskych pravidiel banka nemôže financovať vlády eurozóny či už priamo, alebo nepriamo.
Aténam však dochádzajú možnosti, kde získať peniaze na uhradenie pohľadávok a chod štátu napriek tomu, že sa s eurozónou dohodli na predĺžení záchranného programu o štyri mesiace do konca júna. Grécko totiž čelí poklesu rozpočtových príjmov a podľa expertov mu koncom marca alebo aj skôr dôjdu peniaze.
Jednou z možností, ako ich zohnať, je emisia krátkodobých pokladničných poukážok. Ale Atény už dosiahli povolený 15-miliardový strop pre tieto emisie a ECB vetovala ich návrh na jeho zvýšenie o 10 miliárd na 25 miliárd eur.
Je to veľmi citlivá záležitosť, pretože grécke komerčné banky využívali T-bills ako zábezpeku za úvery od ECB a získané peniaze následne investovali do ďalších gréckych pokladničných poukážok a pomáhali tak štátu pokryť jeho finančné potreby.
ECB však vo februári sprísnila svoj postoj ku Grécku a oznámila, že už nebude prijímať grécke vládne dlhopisy ako zábezpeku na úvery pre komerčné banky. To znamená, že finančné bremeno sa presunulo na grécku centrálnu banku, ktorá sa musí teraz sama postarať o likviditu gréckych bánk.
ECB však dnes súhlasila so zvýšením objemu financií v rámci programu núdzovej likvidity (Emergency Liquidity Assistance, ELA) pre grécke banky o 500 miliónov eur.